BRATISLAVA /
Stále nevieme, aký bude rozpočet Európskej únie. Európsky parlament totiž požaduje, aby sa vyplácanie eurofondov naviazalo na dodržiavanie zásad právneho štátu. To znamená, aby sa v krajinách nestalo, že sa moc sústredí do rúk jedného človeka, alebo sa obmedzia právomoci súdov. Europoslanci ukazujú na Poľsko a Maďarsko.
Pokiaľ sa nejaká krajina chcela v minulosti dostať do Európskej únie, musela splniť množstvo podmienok a hodnotila sa aj úroveň demokracie. Lenže ak sa už raz stala členom, Brusel zároveň stratil na krajinu dovtedajšie páky.
“Konfliktný bod bude právny štát, nie len medzi parlamentom a radou,ale aj v rámci rady. Samozrejme Nemecko, Francúzsko, Holandsko, tie ostatné štáty sa budú snažiť nejaký typ podmienenosti zaviesť a samozrejme Poliaci a Maďari budú proti tomu protestovať,” uviedol europoslanec Michal Šimečka. Nikto totiž nepočítal s tým, že prijaté členské krajiny sa po niekoľkých rokoch môžu začať uberať nedemokratickým smerom. Európsky parlament tak dohodnutý rozpočet európskych lídrov neodobril a požaduje naviazanie čerpania európskych peňazí na dodržiavanie zásad právneho štátu. “To bola podmienka, naozaj v týchto dvoch krajinách sa zdá, že tie právne princípy nezávislých súdov, nezávislej akademickej obce a vôbec toho riadenia štátu sa upiera trošku takým autoritatívnym režimom, v Poľsku je to vypuklé v tých súdoch, v Maďarsku je to tak okolo Viktora Orbána,” rozpráva europoslanec Michal Wiezik.
Rada ho bude musieť znova otvoriť a očakáva sa protest Maďarska a Poľska. Reálne tak hrozí, že v prípade nedohody sa bude pokračovať v rozpočtovom provizóriu predchádzajúceho roka. Dovtedy však jednotlivé krajiny majú za úlohu posielať veľké národné projekty na schválenie aj s popisom, ako sa budú miliardy eur míňať. "Slovensko patrí ku krajinám, kde eurofondy sú spájané s podvodmi v približne 20%. V porovnaní v podstate ďalšia krajina za nami má iba 3% pochybnosť. Slovensko má 20% pochybnosť čerpanie finančných zdrojov, eurofondov do projektov,” dodáva europoslanec Peter Pollák.