Heger predstavil plán na reštart ekonomiky. Podľa opozície ide o prejav amaterizmu a neschopnosti tejto vlády

BRATISLAVA / Ministerstvo financií zverejnilo zásadný dokument "Moderné a úspešné Slovensko". Je to akýsi zásobník reforiem pre miliardový "Plán obnovy". Európska únia ním reaguje na prudké oslabenie svojich ekonomík pre dopady koronakrízy.

Ministerstvo financií SR zverejnilo dlho očakávaný dokument smerujúci k plánu obnovy. Cieľom národného integrovaného reformného plánu je podľa rezortu dostať krajinu z pasce stredného príjmu na úroveň 92 % priemeru EÚ 27 v HDP na hlavu do roku 2030. Dokument obsahuje osem oblastí, a to fiškálne reformy, zelenú ekonomiku, trh práce a sociálnu udržateľnosť, vzdelávanie, piatou oblasťou je veda, výskum a inovácie, šiestou zdravie, nasledujú verejné inštitúcie a regulácie a záverečnou oblasťou je digitalizácia.

+8 fotiek

Moderné a úspešné Slovensko - zhrnutie

​

Ako na pondelkovej tlačovej konferencii informoval riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara, zverejnený dokument nie je plánom obnovy, ktorý chce Európska komisia. Aktuálny reformný plán zahŕňa zmeny v krajine za približne 30 mld. eur, pričom prostriedky vyčlenené na plán obnovy pre Slovensko sú vo výške zhruba 6 mld. eur, ďalších 12 mld. eur sú peniaze z eurofondov. Teraz podľa ministra financií Eduarda Hegera nasleduje diskusia, čo sa premietne do plánu obnovy. Ktokoľvek môže navrhnúť, čo je najdôležitejšie pre financovanie z plánu obnovy. Cieľom bolo podľa Hegera pripraviť kvalitný dokument na diskusiu.

Doteraz Slovensko podľa Hegera žilo z reforiem z minulosti a prestalo dobiehať vyspelý svet. Dnes rezort financií má nielen víziu, ako má naša krajina vyzerať, ale zosumarizovali sa aj problémy a návrhy riešení. Je to podľa Hegera práca na niekoľko rokov za miliardy eur. Na aplikovanie reforiem je potrebné mať podľa neho zdravé verejné financie. Za prioritu v rámci plánu obnovy považuje Heger vzdelávanie prepojené s inováciami, ale aj fiškálne reformy.

Najvyššou prioritou je reforma dôchodkového systému

Hlavným cieľom fiškálnych reforiem je zaistenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, proticyklickosť fiškálnej politiky a zvýšenie daňovej disciplíny. Najvyššou prioritou je reforma dôchodkového systému, ktorá sa okrem udržateľnosti prvého piliera zameria na výkonnosť druhého piliera a informovanosť občanov o dôchodkových nárokoch. Dôležité je zamerať sa podľa rezortu financií aj na zavedenie viacročných záväzných výdavkových stropov a reformu riadenia investícií. Z pohľadu dlhodobého ekonomického rastu je nevyhnutné uskutočniť daňovú reformu smerujúcu k prorastovému daňovému mixu - k zvýšeniu majetkových a environmentálnych daní a k zníženiu škodlivých daní, ktoré viac brzdia hospodársky rast.

+2 fotky

Eduard Heger

​

Zníženie emisií skleníkových plynov, zvýšenie energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov, prechod na obehovú ekonomiku a udržateľná doprava sú kľúčové priority v zelenej ekonomike. V oblasti zamestnanosti a sociálnej udržateľnosti dominujú opatrenia na zníženie dlhodobej nezamestnanosti a zvýšenie inklúzie znevýhodnených skupín. Reformy v oblasti vzdelávania sa sústredia na kvalitu výučby na všetkých stupňoch škôl, dostupnosť a inkluzívnosť. Súbor reforiem sa zameriava aj na oblasť vedy, výskumu a inovácií, ktoré pomôžu naštartovať znalostnú ekonomiku.

Vzhľadom na všeobecné zaostávanie vo výsledkoch v oblasti zdravia a jeho význam pre kvalitu života je nutné podľa ministerstva reformy v zdravotnej starostlivosti zamerať na celý systém, nielen jeho vybrané podoblasti. Transparentné, nekorupčné a efektívne regulované prostredie vplýva pozitívne na ekonomický rast cez verejné a súkromné investície, rozvoj ľudského kapitálu a ekonomickú stabilitu. Na rozbeh ekonomiky v ďalšej dekáde sú nevyhnutné podľa rezortu financií aj zmeny v digitalizácii verejných služieb a dobudovanie digitálnej infraštruktúry.

Plán obnovy je reakciou Európskej únie na pandémiu COVID-19, ktorá prudko oslabila európske ekonomiky. Definitívny plán obnovy musí byť predložený Európskej komisii najneskôr do 30. apríla 2021, avšak najskôr až po schválení príslušnej legislatívy na európskej úrovni, čo ministerstvo odhaduje na január 2021.

Platenie daní a odvodov na Slovensku by sa malo zjednodušiť

Platenie daní a odvodov na Slovensku by sa malo zjednodušiť. Uvádza sa to v dokumente Moderné a úspešné Slovensko, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR. Zjednodušenie systému je podľa materiálu predpokladom pre zjednotenie daní a odvodov. Viaceré kroky spojené s využívaním digitálnych služieb pri plnení daňových povinností, ako sú predvyplnené daňové priznania alebo e-faktúry majú viesť k zjednodušeniu platenia daní. "Obnoví sa vízia zjednoteného výberu daní, ciel a odvodov, ktorý má zásadný potenciál šetriť náklady štátu, podnikateľov a firiem," tvrdí rezort financií. Jednotný výber daní a odvodov a zníženie počtu platieb daní o tretinu by sa mali na Slovensku zaviesť od roku 2024.

Finančná správa by sa mala zmodernizovať, aby efektívnejšie bojovala proti daňovým únikom. Plnenie cieľov finančnej správy sa má každoročne vyhodnocovať vo výročnej správe v deviatich oblastiach. Ide napríklad o podporu dobrovoľného platenia daní, včasné podávanie daňových priznaní, včasné platenie daní, či riešenie daňových sporov.

Na podporu opatrení na zvýšenie efektivity výberu daní sa majú posilniť analytické kapacity finančnej správy. Dôraz sa má klásť na prepracovaný systém zberu dát, včasnú analýzu rizík v dodržiavaní daňových predpisov. "Podporia sa opatrenia na sprísnenie pravidiel s cieľom obmedziť daňové úniky," konštatuje sa v dokumente. Zdokonaliť sa má využitie indexu daňovej spoľahlivosti, najmä cez aktívny proklientsky prístup pre tých, ktorí platia dane a zodpovedne pristupujú ku komunikácii so štátom.

Prečítajte si tiež

Plán obnovy na oživenie ekonomiky podľa mnohých odborníkov sprevádza zmätok

​

Opozícia reformný plán kritizuje

Mimoparlamentná strana Hlas-SD považuje pripravované podklady k zásadnému dokumentu "Plán obnovy" za vážne zlyhanie. Vyjadrili sa tak v pondelok na spoločnej tlačovej konferencii. Strana kritizuje, že plán predstavili o dva mesiace neskôr, pričom verejnosti nepredstavili konkrétne kroky. Podľa bývalého ministra hospodárstva Petra Žigu vládni predstavitelia "stratili pojem o čase a možno aj priestore".

Pripravovaný dokument má podľa Žigu osem oblastí, v ktorých po obsahovej aj kvalitatívnej stránke zlyháva. "Je tam popísané všetko a nie je tam popísane nič." vyjadril sa Žiga. Celý projekt je podľa neho "typický prejav amaterizmu a neschopnosti tejto vlády." Vláde Igora Matoviča (OĽaNO) Hlas-SD vyčíta, že projekt tím ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) nekonzultoval so zástupcami priemyslu, tripartitou či akademikmi a pýtajú sa, aký bude ďalej postup.   

Zverejnenie reformného plánu si opäť vyslúžilo kritiku aj zo strany najväčšej opozičnej parlamentnej strany Smer-SD. Ako na pondelkovej tlačovej konferencii povedal predseda strany Robert Fico, ide o nepripravenosť vládnej koalície na čerpanie peňazí z Európskej únie. Predpokladom na čerpanie prostriedkov je existencia konkrétnej predstavy vlády SR, na čo peniaze chce minúť. Má ísť o nápravu škôd, ktoré spôsobila pandémia. "Vláda nedisponuje konkrétnym plánom, a to nás dostáva do obrovského ohrozenia," povedal Fico.

Napríklad zmena daňového systému nemá podľa Fica nič spoločné s bojom proti pandémii a ani zmena dôchodkového systému. Vynaloženie jednej miliardy eur na rómske etnikum taktiež podľa neho nemá nič spoločné s pandémiou. Vláda by si mala podľa podpredsedu strany Smer-SD a bývalého ministra financií Ladislava Kamenického zadefinovať zhruba desať projektov a konkrétne by ich mali naplniť do podoby plánu obnovy, ktorý má slúžiť na boj s pandémiou.

Podľa Sulíka by sme sa nemali stratiť v stovkách rôznych projektoch 

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) však už v nedeľu povedal, že kľúčové bude zamerať sa na menší počet veľmi dôležitých oblastí. "Nemali by sme sa stratiť v stovkách rôznorodých projektov, lebo to potom môže dopadnúť ako obvykle," poznamenal Sulík. 

Predseda parlamentného európskeho výboru Tomáš Valášek (Za ľudí) v tejto súvislosti často hovorí, že výsledkom plánu obnovy by mal byť posun štátu od montovania áut ku znalostnej ekonomike. "Čiže niečo ako poctivá moderná infraštruktúra, nemyslím diaľnice, myslím optické káble, nech vieme prejsť na znalostnú ekonomiku. Vzdelanostná reforma - nikam sa neposunieme, pokiaľ budeme mať len absolventov Sládkovičova a Skalice," povedal Valášek. 

Parlamentná opozícia kritizuje koalíciu, že svoje úmysly do poslednej chvíle skrýva pred verejnosťou. Okrem iných odborných konferencií chcú o tomto zásadnom dokumente rokovať v parlamente, a to čo najskôr. "V parlamente sa radšej tri dni diskutuje o interrupciách, pravdepodobne sa bude diskutovať o marihuane, a takéto veci, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť našej krajiny, si nenájdu miesto v poslaneckých laviciach," kritizuje podpredseda NR SR Peter Pellegrini (Hlas-SD). 

Svoje vnímanie situácie už ponúkla národná banka, podľa ktorej musí Slovensko urobiť nie nejaké opatrné krôčiky, ale zásadný skok ku modernosti. "Potrebujeme preskočiť na iný ekonomický model, ktorý je viac založený na poznatkoch a vedomostiach," vysvetlil viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. 

Na vylaďovanie detailov je ešte čas, pretože ten definitívny plán by sme Európskej komisii mali predložiť do konca apríla budúceho roka.

Napriek vládnej eufórii o vývoji koronakrízy rastie medziročne počet zaniknutých firiem o desiatky percent. Bližšie povie Richard Juriš: 

​