Vláda schválila návrh rozpočtu na budúci rok. Predĺžila aj odvodové opatrenia týkajúce sa kultúry

BRATISLAVA / Vláda opäť rokovala od skorého rána, no a medzi schválenými návrhmi je aj štátny rozpočet. Slovensko má v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 7,44 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023. Aktuálny odhad pre tento rok predpokladá schodok až na 9,68 % HDP.

Pri výpadku príjmov a pri vyšších výdavkoch v podobe sociálnych opatrení a rôznych pandemických pomocných programov bol vyšší deficit verejných financií na tento rok aj očakávaný, avšak nie až v takej výške.

"Voči aprílovému Programu stability a teda pôvodným plánom je to negatívne prekvapenie," povedal pre agentúru SITA analytik VÚB banky Michal Lehuta. Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu je takto vysoký deficit ťažko ospravedlniteľný i napriek neistote, ktorú prináša koronavírus. "Celkové daňovo odvodové príjmy štátu by mali byť podľa aktuálnej prognózy v roku 2020 len o 950 mil. eur nižšie, ako v roku 2019. V roku 2021 by už mali byť vyššie, ako boli v 2019. Aj keby celková štátna pomoc podnikateľom, zamestnancom či umelcom predstavovala spolu 2 mld. eur, resp. 2,2 % HDP, tak vysoký deficit nevznikne," povedal pre agentúru SITA Ďurana.

Problém podľa Ďuranu spočíva v zlej príprave rozpočtu na rok 2020 a v neochote prispôsobiť rozpočet krízovým časom v roku 2021. Deficit podľa neho zrejme nebude spôsobený investíciami do dlhodobého rastu, alebo masívnou podporou podnikateľov, ktoré by sa časom vrátili. "O časti navyšovania výdavkov vieme už dnes. Trinásty dôchodok, tehotenská dávka, prípadne rodičovský bonus sú všetko politiky, ktoré by v čase krízy v zodpovednom rozpočte nemali mať miesto," dodal Ďurana.

Slovensko však plánuje využiť výnimku z Bruselu, ktorá uvoľňuje pravidlá na konsolidáciu verejných financií. Cieľom je neohroziť hospodárske oživenie. Aj preto je podľa rezortu financií budúcoročný deficit vyšší oproti poslednému plánu. Do návrhu rozpočtu zároveň zapracovali rezervu cez jednu miliardu eur, ktorá poskytuje priestor na prípadnú potrebu v krátkom čase reagovať na vzniknutú situáciu dodatočnými výdavkovými opatreniami.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 39,5 mld. eur a výdavky by mali tvoriť 46,7 mld. eur. Deficit by tak mal byť v sume 8,05 mld. eur. Zadlženie sa nachádza nad maastrichtskou hranicou 60 % HDP, v budúcom roku je hrubý verejný dlh odhadovaný na 65 % HDP. Ešte vlani pritom dosahoval 48 %. S vyrovnaným rozpočtom v najbližších rokoch zatiaľ nepočíta ani rezort financií a ani ekonomickí analytici. 

Rozpočet pre školstvo

"Navýšenie rozpočtu v školstve je priamo úmerné situácií v školstve. Sú tam niektoré potešujúce elementy ako signál vedcom, celej vedeckej obci , že budú zaplatené všetky členské príspevky, vedecká agentúra, " vyhlásil minister školstva Branislav Gröhling. Od budúceho roka by malo byť aj reálne aj predprimárne vzdelávanie od 5 rokov. Podľa slov ministra sa na to podarilo vyčleniť dostatok financií. 

"V rozpočte na rok 2021 výrazne stúpnu výdavky ministerstva práce aj školstva. Nešetríme na ľuďoch ani na ekonomike  "šetríme na sebe"," vyhlásil minister financií Eduard Heger.  Rozpočet ráta s rezervou 1,04 miliardy, podľa Hegera je to pre prípad, že by pandémia bola horšia a bolo by treba zvýšiť výdavky.

Predĺžené opatrenia pre kultúru

Vláda rozhodla aj o predĺžení opatrení týkajúcich sa verejných kultúrnych podujatí a najmä odvodovej povinnosti do umeleckých fondov. Návrhom zákona sa  ustanovuje, že verejnoprávne fondy ako je Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín budú poskytovateľmi pri čerpaní peňazí z fondov Európskej únie. Vládny kabinet súčasne schválil, aby sa parlament novelou zákona zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní.

Ako v dokumente priblížilo Ministerstvo kultúry SR, návrh zákona dočasne upúšťa aj od povinnosti splniť niektoré podmienky na poskytnutie finančných prostriedkov. Chce tak pomôcť subjektom pôsobiacim v oblasti kultúry postihnutým pandémiou. U žiadateľa sa podľa neho dočasne vytvorí fikcia, že spĺňa niektoré podmienky na poskytnutie financií bez potreby preukazovania tejto skutočnosti. "Týmto krokom sa zabezpečí, aby sa o poskytnutie finančných prostriedkov mohli uchádzať aj tí žiadatelia, ktorí by najmä v dôsledku pandémie tieto podmienky nespĺňali," vysvetlilo ministerstvo. 

 Čerpanie financií na IT projekty

Čerpanie financií na projekty zamerané na informačné technológie z verejných zdrojov a zo zdrojov Európskej únie bude efektívnejšie a transparentnejšie. Zabezpečiť to má vládou schválený návrh piatich základných princípov riadenia IT projektov z dielne ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Rezort na základe skúseností z implementácie rôznych projektov identifikoval päť základných princípov, ktoré sa majú aplikovať na všetky IT projekty financované z verejných zdrojov a zdrojov EÚ. Tieto princípy majú zabezpečiť aj efektívnejšiu realizáciu projektov.

Prvým princípom je zabezpečenie dostatočných interných, kvalifikovaných odborných kapacít na riadenie a implementáciu IT projektov. Druhý princíp hovorí o prenose duševného vlastníctva a o dôslednom zabezpečení prevencie "vendor lock-in" vrátane maximálneho zníženia závislosti od dodávateľa či dodávateľov. Kým tretí princíp sa týka transparentnej prípravy a procesu verejného obstarávania, tak štvrtý hovorí o potrebe zabezpečenia transparentného riadenia projektových činností a sprístupňovania výsledkov a výstupov IT projektov. Napokon piaty princíp zdôrazňuje použiteľnosť výstupov IT projektu.

Povinnosť dodržiavať základné princípy a postupy pri implementácii IT projektov sa bude vzťahovať aj na podriadené organizácie a podniky v pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.