Vláda rozširuje schémy pomoci. Podporu pocíti cestovný ruch, prešiel aj kurzarbeit

BRATISLAVA / Jedným z odvetví, ktoré koronakríza zasiahla najsilnejšie, je u nás cestovní ruch. Vláda v stredu schválila podporu pre podnikateľov v tomto odvetví a prešiel aj koncept takzvaného kurzarbeitu.

Vládou schválená novela zákona o podpore celého segmentu domáceho cestovného ruchu pomôže tomuto sektoru prekonať následky koronakrízy. Ako ďalej vyhlásil na tlačovej besede minister dopravy a výstavby Andrej Doležal, ide o legislatívny rámec pre tvorbu schém štátnej pomoci a minimálnej pomoci vo výške 100 miliónov eur. O štátnu pomoc v rámci domáceho cestovného ruchu budú môcť požiadať všetci, ktorým v dôsledku pandémie koronavírusu poklesli tržby viac ako o 40 percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Podpora bude poskytnutá vo výške od 4 percent do 10 percent z minuloročných tržieb v závislosti od poklesu tržieb.

Štátna pomoc je podľa štátnej tajomníčky rezortu dopravy a výstavby Kataríny Brunckovej určená pre celý segment domáceho cestovného ruchu, a to pre reštaurácie, kaviarne, bistrá, hotely, penzióny, aquaparky, kúpaliská, prevádzky lanoviek a vlekov, botanické záhrady, zoologické záhrady, zábavné parky, lunaparky, múzeá, historické pamiatky, či sprievodcov v cestovnom ruchu. Podľa Doležala pomoc zahŕňa aj cestovné kancelárie a agentúry. "Cestovným kanceláriám aj agentúram pomôžeme bez ohľadu na to, či pomáhajú alebo nepomáhajú priamo domácemu cestovnému ruchu. Ide totiž o dôležitý segment národného hospodárstva, ktorému treba pomôcť," dodal šéf rezortu dopravy a výstavby.

Výška pomoci bude závisieť od poklesu tržieb v konkrétnom mesiaci v porovnaní za rok 2019. Ak napríklad reštaurácia, ktorá bola zatvorená v apríli 2020, mala 100-percentný prepad tržieb oproti rovnakému obdobiu spred roka, bude mať nárok na kompenzáciu tržieb vo výške 10 percent z tržieb za apríl v roku 2019. Ak tržby klesli o 60 percent, dostane žiadateľ 6 percent z tržieb z rovnakého obdobia v roku 2019.

Výpočet výšky štátnej pomoci

Výpočet výšky štátnej pomoci bude založený na údajoch finančnej správy o vybranej dani z pridanej hodnoty, na základe ktorej boli kvantifikované tržby podnikateľských subjektov a následne ich 10 % časť pre určenie finančnej náročnosti pre prvé oprávnené obdobie. Výška tržieb tvorí 330 miliónov eur a 10-percentná časť 33 miliónov eur. Ostatných 17 miliónov eur tvorí kvantifikovaný odhad pre finančnú náročnosť nasledujúceho oprávneného obdobia. Na základe vyššie uvedeného výpočtu bola stanovená predpokladaná finančná potreba z kapitoly Všeobecná pokladničná správa vo výške 10 miliónov eur na rok 2020, 70 miliónov eur na rok 2021 a 20 miliónov eur na rok 2022.

Novelizáciou zákona sa predlžuje aj prechodné obdobie, po skončení ktorého vznikne organizáciám cestovného ruchu povinnosť preukazovať každoročne splnenie podmienok podľa zákona, s cieľom napomôcť organizáciám čeliť nepriaznivým dôsledkom pandémie COVID-19. Prostredníctvom doplnenia prechodného ustanovenia sa v dôsledku pretrvávajúcej mimoriadnej situácie umožňuje pri výpočte výšky požadovanej dotácie zo strany rezortu dopravy v rokoch 2022 a 2023 vychádzať z údajov o vybraných členských príspevkoch a vybranej dane za ubytovanie v roku 2019 pri tých organizáciách cestovného ruchu, ktoré nedosiahnu výšku výberu dane za ubytovanie alebo výber členských príspevkov, ktorý bol vyšší ako limit v roku 2019 pred vypuknutím pandémie COVID-19.

Schválili aj kurzarbeit 

Vláda zároveň schválila koncept trvalého kurzarbeitu, teda pomoci na udržanie zamestnanosti, po ktorom firmy bažia už dlho. Návrh obsahuje viacero možností úhrady daní a odvodov. Samotná výška dávky pre zamestnanca má byť približne 80% jeho čistej mzdy. 

Od roku 2022 by mal fungovať samostatný poistný fond pre skrátenú prácu. "Naša predstava je taká, že aj živnostníci by si mali prispievať do toho fondu približne piatimi eurami," uviedol minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Kabinet tento materiál schválil s pripomienkou. 

​