Ceny elektriny by mohli postupne klesať. Má to však háčik

BRATISLAVA / Ceny elektriny by mohli postupne klesať. K tomuto cieľu má prispieť aj predĺženie zmlúv s dodávateľmi obnoviteľných zdrojov energie. Výhodnejšie podmienky pre štát pomôžu jednak vyrovnať takzvaný Ficov dlh a znížiť ceny dotovanej zelenej energie. Na to či sa tak stane a o koľko eur by sme mohli v budúcnosti platiť menej si však ešte budeme musieť počkať.

Takmer polovicu zo 400 miliónového dlhu voči distribučným spoločnostiam zmazala injekcia zo štátneho rozpočtu. Tú druhú by mali v priebehu piatich rokov vygumovať výhodnejšie zmluvy s výrobcami čistej elektriny

"Tým najväčším predlžujeme podporu o ďalších 5 rokov," uviedol štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

Producenti síce nedostanú vyššiu podporu, no budú môcť svoje zariadenia rekonštruovať a dlhšie prevádzkovať .

"Prolongácia by sa dotkla približne 440 regulovaných subjektov, čiže obnoviteľných zdrojov elektriny, primárne veľkých fotovoltaík," skonštatoval predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris.

"To, čo im je sľúbené, by sa malo vyplácať v dlhom časovom období a teda ročne by tam mala byť určitá úspora," myslí si riaditeľ portálu Energie pre vás Jozef Badida.

Na tarife za prevádzkovanie systému, ktorí platia všetci odberatelia elektriny, podľa výpočtov ministerstva, ušetríme ročne okolo 70 miliónov eur.

Cieľom je, aby ceny elektrickej energie v najbližších rokoch na Slovensku nestúpali a po vyrovnaní dlhu by mohli aj klesnúť.

Ďalším predpokladom k tomu je ukončenie dotácií na výrobu elektriny z uhlia, čo sa stane o dva roky. Investičnej podpory by sa mali dočkať aj bioplynové stanice. Ministerstvo ma pre ne z európskych zdrojov pripravených 60 miliónov eur.

"Na to, aby si upravili niektoré zariadenia alebo aby prešli na výrobu takzvaného biometánu, ktorý následne budú môcť dodávať do plynofikačnej siete," zhodnotil štátny tajomník ministerstva hospodárstva.

"Biometán môže byť veľmi dobrou alternatívou pre dekarbonizáciu aj v teplárenstve, dá sa využiť na výrobu tepla aj elektrickej energie," vysvetlil výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.

Mohol by tak nahradiť približne 10 % spotreby zemného plynu. Rozloženie nákladov na viacero rokov je, podľa rezortu hospodárstva, cesta k férovým cenám elektriny.

Bežní spotrebitelia však nemajú prílišný dôvod na optimizmus, keďže nateraz nedokáže nikto odhadnúť, ako sa budú vyvíjať trhové ceny energií.

"Trhové riziko tam stále je a aj keď má štát dobrý úmysel, na cenách elektriny sa to môže aj nemusí prejaviť," uzavrel Jozef  Badida z portálu Energie pre vás.