Kurzarbeit parlament schválil, nebude platiť pre štátnych zamestnancov ani pre živnostníkov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Zabrániť prepúšťaniu, pomôcť zamestnávateľom a udržať pracovné miesta. Na týchto troch pilieroch by mala stáť podpora v čase skrátenej práce. Takzvaný trvalý kurzarbeit bude od budúceho roka platiť aj na Slovensku. Finančná pomoc sa však nebude vzťahovať na živnostníkov a pracovníkov v štátnej správe.
Tvorcovia zákona sa nechali inšpirovať nemeckým modelom. V porovnaní s ním sa však nebudú dvíhať odvody, z ktorých by sa vyplácala podpora v prípadoch vis maior. "60% prispeje štát, 20% prispeje zamestnanec a 20% prispeje zamestnávateľ," vysvetlil minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Milan Krajniak.
Tento model by mal zabezpečiť, aby pri krátkodobých problémoch spoločností neprichádzali ľudia o prácu. “Kurzarbeit je dôležitý a potrebný nástroj ochrany zamestnancov a zamestnávateľov najmä v kritických situáciách, ktoré môžu teoreticky v budúcnosti nastať," konštatoval Martin Hošták, tajomník republikovej únie zamestnávateľov. Ministerstvo napokon upustilo od zriadenia nového fondu, ktorý by ročne stál približne 130 miliónov eur. Štát však bude vyplácať náhradu mzdy zamestnancom prostredníctvom úradov práce.
Nárok na ňu budú mať najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe idúcich mesiacov. Absenciu takéhoto fondu však ekonómovia považujú za prínos. “Akonáhle politici vidia niekde dostupnú voľnú kopu peňazí, tak už rozmýšľajú, ako by ju minuli," uviedol Radovan Ďurana, ekonomický analytik INESS. Analytici však zavedenie kurzarbeitu neschvaľujú. Pre úradníkov bude totiž zložité posúdiť, aké sú skutočné dôvody zlých výsledkov danej firmy.
“Takýto zákon bude vždy vytvárať problém takzvaného morálneho hazardu, t.j. že niektorí podnikatelia sa zdroje štátu budú snažiť využiť vo svoj prospech," povedal Radovan Ďurana.
Do trvalého kurzarbeitu sa napokon nedostali SZČO, ktorým by sa vraj týmto krokom zvýšili sociálne odvody. “Veľa živnostníkov pracuje ako živnostníci preto, lebo sú k tomu nejakým spôsobom donútení," reagoval poslanec Ján Richter. No keďže väčšina z nich platí minimálne odvody, táto pomoc by im príliš nepomohla. “Pre ich budúcnosť je skôr dôležité, ako prebehne prípadné odškodňovanie po pandémii," uzavrel Ďurana.