Parlament schválil reformu nemocníc aj štátny rozpočet

BRATISLAVA / Parlament schválil reformu nemocníc. Za hlasovalo 76 zo 146 prítomných poslancov. Hnutie Sme rodina návrh nepodporilo. AJ hlasovanie o štátnom rozpočte bolo pre súčasnú vládu úspešné. Parlament ho schváli, za bolo 91 poslancov.

"Som spokojný preto, že je to skvelá vec pre občanov. Som rád, že to našlo podporu v parlamente. Veľa ľudí sa tejto reformy bálo. Bolo to veľa strachu veľa klamstiev. Ja som od začiatku hovoril, že sa žiadne nemocnice rušiť nebudú," uviedol pre TV JOJ premiér Eduard Heger. 

"Dúfam, že teraz presvedčíme všetkých tých ľudí, že budeme zvyšovať zdravotnú starostlivosť, kvalitnejšie operácie, dostupnejšie operácie, kvalitnejšie prostredie nemocníc, viac ambulancií. Toto je to, čo nás všetkých čaká," dodal Heger.

Na otázku toho, čo majú ľudia čakať, odpovedal Heger takto: "Žijeme tu to, čo sme zdedili. Sú dnes nemocnice, ktoré nefungujú, pretože sme ich také zdedili. My sa ich snažíme oživiť, snažíme sa ich naštartovať tak, aby mali kvalitné operácie a dostupné operácie. To je to, na čom teraz pracujeme," dodal pre TV JOJ Heger. 

"Ja už som to povedal. Ja som človek spolupráce. Pre mňa je dôležité, že sa za programové vyhlásenie postavilo 89 poslancov, dvaja chýbali. Toto je skupina ľudí, s ktorými chcem pracovať a prinášať takéto a ďalšie významné výsledky," reagoval Heger na otázku, či mu nevadí, že Boris Kollár hlasoval proti reforme nemocníc. 

​

"V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí podporili reformu zdravotníctva a všetkým, ktorí podporili správny rozpočet," uviedol premiér Eduard Heger. Podľa predsedu vlády je reforma nemocníc darom pre všetkých Slovákov. 

"Ja by som chcel v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí podporili túto reformu, kolegom vo vláde, všetkým, ktorí ju pripravili.. Pre nás v tejto chvíli všetko len začína. Je to začiatok tvrdej práce tak, aby sme mohli začať stavať nemocnice, rekonštruovať oddelenia, zriaďovať nové zariadenia a personálne posilniť nemocnice," uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. 

"Kvalitný, zodpovedný rozpočet, ktorý je potrebný na to, aby sme dobre fungovali. Som na túto koalíciu hrdý," uviedol minister financií Igor Matovič. 

Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý súvisí s pripravovanou reformou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za hlasovalo 76 poslancov, proti bolo 68 poslancov a zdržali sa dvaja. Ministerstvo zdravotníctva SR paralelne s touto reformou bude postupne riešiť akútnu zdravotnú starostlivosť, teda siete záchrannej zdravotnej služby, následnú a dlhodobú starostlivosť a špecializovanú ambulantnú starostlivosť.

Cieľom tohto zákona je zabezpečiť kvalitnú a dostupnú ústavnú starostlivosť pre pacienta. Špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy zdravotných výkonov, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov, sa preto budú koncentrovať do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti. Tým sa má zabezpečiť lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Tento cieľ, ako aj kvalita a efektívne využitie zdrojov, budú podporené vytvorením rôznych úrovní nemocníc. Konkrétne sa nemocnice zadefinujú ako komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná.

Zároveň zákon zadefinuje aj rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zavádzanej kategorizácie ústavnej starostlivosti, a teda aj ďalšie podmienky a pravidlá pre poskytovanie tejto starostlivosti. Sú nimi napríklad maximálne čakacie lehoty, minimálne počty vybraných zdravotných výkonov, ako aj indikátory kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti. Má sa tiež dokončiť implementácia zmeny financovania ústavnej starostlivosti či vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Zákon vstúpi do platnosti od 1. januára 2022 s výnimkou ustanovení o kategorizácii ústavnej starostlivosti pri podávaní žiadostí a vyhodnotení siete kategorizovaných nemocníc, ustanovení týkajúcich sa zoznamu čakajúcich poistencov z dôvodu nutnosti prípravy informačných systémov zdravotných poisťovní, Národného centra zdravotníckych informácií a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2023 a okrem ustanovení týkajúcich sa povinností pri kategorizácii ústavnej starostlivosti, zrušení doterajšej koncovej siete a jej nahradením piatimi sieťami nemocníc, ktoré budú účinné od 1. januára 2024.

​Prešiel aj návrh rozpočtu na rok 2022. Za bolo 91 poslancov. 

Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý schválil parlament. Zo 146 prítomných poslancov za hlasovalo 91, proti 52 a zdržali sa 3 zákonodarcovia.

Poslanec Richard Raši (Hlas-SD) predložil na hlasovanie pozmeňujúci návrh, ktorým sa malo presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na budúci rok 500 mil. eur do kapitoly ministerstva zdravotníctva. Odôvodnil to stabilizáciou zdravotníkov. Boris Kollár (Sme rodina) krátko pred hlasovaním na tlačovej konferencii povedal, že za uvedený pozmeňujúci návrh zahlasuje. Tento pozmeňujúci návrh však neprešiel.

Stále nie je v koalícii dohoda na dlhovej brzde, výdavkových limitoch a dôchodkoch. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) preto podľa jeho slov nedovolí jednotlivým rezortom čerpať 500-miliónové prostriedky. Tie skončia v kapitole Všeobecná pokladničná správa, pokiaľ sa tri ústavné zmeny neschvália. Predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) toto rozhodnutie rešpektuje.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 44,174 mld. eur. Väčšinu z toho tvoria daňové príjmy a príspevky na sociálne zabezpečenie. Výdavky rozpočtu verejnej správy by mali tvoriť 49,387 mld. eur. Deficit verejnej správy by tak mal byť v sume 5,21 mld. eur. Rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 19,97 mld. eur a výdavkami v sume 25,45 mld. eur pri schodku 5,47 mld. eur. Hrubý dlh Slovenska by mal kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 % HDP.

V kapitole Všeobecná pokladničná správa rezort financií na budúci rok rozpočtuje rezervu na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 v sume cez 717 mil. eur. Ide o rezervu v súvislosti s pretrvávajúcimi nepriaznivými vplyvmi tejto pandémie v nadväznosti na aktuálny nástup a predpokladané trvanie jej tretej vlny.

V roku 2023 návrh rozpočtu predpokladá pokles deficitu hospodárenia verejnej správy na 3,39 % a v roku 2024 na 3,26 %. Podľa európskych limitov a platnej legislatívy by sme však mali smerovať pod tri percentá. Cieľ schodku na rok 2023 je na úrovni 2,68 % a v roku 2024 na úrovni 0 %. Na dosiahnutie týchto cieľov by však bola nevyhnutná dodatočná konsolidácia za viac ako 800 mil. eur v roku 2023 a viac ako 3,8 mld. eur v roku 2024.