Podnikatelia v oblasti priemyslu varujú: Bez ruského plynu hrozí ekonomike kolaps

SLOVENSKO / Slovenský priemysel stojí nad hrobom. Klub 500, ktorý združuje našich najväčších zamestnávateľov varuje, že v prípade ukončenia dodávok ruského plynu hrozí našej ekonomike kolaps. Možnosti, ako ho v najbližšom období nahradiť, momentálne nemáme. Priemyselníci preto vyzývajú prezidentku i vládu, aby sa o strategických rozhodnutiach najskôr poradili.

Už aj tak rozbúrené vody našej energetiky ešte viac rozvíril premiér Heger, ktorý pred odchodom na summit EÚ zauvažoval o novej ére sankcií, vrátane ukončenia odberu ruských energií. "Dať scenár povedzme krátkodobý, že to urobíme okamžite na isté obdobie," povedal premiér Eduard Heger. 

Úvaha postavila do pozoru viaceré fabriky, ktoré nevedia fungovať napríklad bez plynu. "Pre nás, ktorí ho potrebujeme ako surovinu by to znamenalo, že by sme ju nemali," uviedol riaditeľ DUSLO Šaľa Petr Bláha. "Keď zastanú fabriky, tak zastane všetko, prestane sa piecť chlieb, nebudú rožky," povedal generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. 

Od ruskej ropy sme závislí na 100 % a od plynu na približne 85 %. "Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré by boli najviac zasiahnuté," uviedol analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida. Slovensko v súčasnosti nie je pripravené na unáhlené rozhodnutia. Odstrihnutie sa od ruských surovín, by totiž mohlo vážne poškodiť celú ekonomiku. "Naše výpočty hovoria o tom, že by sme sa vytrestali viac, ako by sme vytrestali Rusko, ale samozrejme, bolo by to rôzne pri jednotlivých členských krajinách EÚ," uviedol výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský. Na frak postupne začína dostávať aj konkurencieschopnosť európskych fabrík, ktoré v posledných dvoch rokoch zápasia s drastickým zdražovaním.

"V EÚ stúpla cena plynu o viac ako 1600 % a v USA len o 166 %," povedal výkonný riaditeľ KLUBU 500 Tibor Gregor. Po opletačkách s lockdownami počas pandémie tak stojí náš priemysel pred ďalšou veľkou neznámou. Netýka sa to len jedného podniku. V slovenskom priemysle totiž pracuje až okolo 600-tisíc ľudí, ktorí by po zatvorené kohútikov mohli prísť o prácu. "Ak by sme nemali plyn, tak my nebudeme vyrábať, ale na Podbrezovú je napojených 640 subdodávateľov," povedal Soták. 

Problém by mala aj štátna kasa, ktorá by zrazu prišla o peniaze za tranzit plynu cez naše územie. "To sa bavíme ročne o sumách 300-500 miliónov eur," uviedol Kvasňovský. Pre alternatívy na teraz chýbajú kapacity, infraštruktúra, technológie i peniaze. Jednou z lastovičiek je napríklad prvá biometánová stanica u nás. "Takýchto bioplyniek by len pre našu potrebu muselo byť okolo 250," povedal Bláha. Podobne ako v prípade ďalších obnoviteľných zdrojov, tak v rámci znižovania závislosti od Ruska budeme mať čo robiť.