Európska centrálna banka po jedenástich rokoch upravuje základnú úrokovú sadzbu

FRANKFURT NAD MOHANOM / Európska centrálna banka po dlhých rokoch dvíha úrokové sadzby. Chce tým zabrániť zdražovaniu, ale podľa ekonómov toto opatrenie už prichádza neskoro. Situáciu ale preventívne zachraňujú Národné banky jednotlivých krajín, čo by malo stabilizovať naše hypotéky a úvery.

Je to už skoro rok, čo základnú úrokovú sadzbu zdvihol americký Fed, sedem mesiacov, čo Bank of England a pred mesiacom aj takí Švajčiari. Naši všetci susedia z V4 tiež. Po dlhých jedenástich rokoch tak učinila aj Európska centrálna banka. Kým takí Česi či Maďari dali základnú úrokovú sadzbu na 5 %, tak ECB len na 0,5 %. A to pritom analytici očakávali ešte menej. Národné banky zvyšujú úroky, aby zabránili dramatickému zdražovaniu. "Prirodzene sa spája aj so spomaľovaním ekonomickej aktivity, čoho následkom je aj spomaľovanie inflácie," vysvetlil analytik SLSP Matej Horňák.

Spomalenie ekonomiky je ale to posledné, čo momentálne Európa potrebuje. Najmä v súvislosti s energetickou a tovarovou krízou, a keď sa do recesie rúti aj také Nemecko. Podľa viacerých analytikov tak Frankfurt, kde ECB sídli, zbytočne dlho váhal a úroky už mal zdvihnúť keď ostatní. "Keď sa ekonomike darilo a ekonomický rast akceleroval, keď prichádzalo to postcovidové oživenie," dodal Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.

Zvyšovanie úrokov tento rok ešte nekončí

"K zvýšeniu sadzieb v tomto roku príde v septembri a ešte k záveru roka," uviedol Matej Horňák. Bežných ľudí najviac trápi, či im porastú úroky na úveroch. Slováci sa aj viac zadlžovali oproti okolitým krajinám. Podľa analytika ale banky očakávali kroky ECB a úroky už zdvihli. Práve pre obavy zo spomalenia ekonomiky neočakávajú, žeby sa niečo malo meniť. "Väčšina z toho zvyšovania by už mohla byť za nami," dodal Pánis. Z približne sto centrálnych bánk už 75 zvýšilo základné úrokové sadzby. Proti tomuto trendu ide naďalej Japonská centrálna banka a Tokio ponecháva uvoľnenú menovú politiku.