Ideme v ekonomických šľapajach Grécka? NBS dvíha varovný prst

BRATISLAVA / Finančné trhy už Slovensku príliš neveria a peniaze si náš štát začal požičiavať tak draho, ako Grécko. Ešte pred desiatimi rokmi sme pritom patrili medzi ťahúňov eurozóny. Dnes varuje našich politikov pred zlým finančným hospodárením Národná banka Slovenska.

Od roku 2010 sa stretávali eurodlídri niekedy aj viackrát týždenne, aby ratovali Grécko, a aby sa nerozpadla eurozóna. Celé to nakoniec vyústilo do drastických ekonomických škrtov, proti ktorým Heléni neustále štrajkovali, až nakoniec žiadali referendum o vystúpení z únie.

Ide Slovensko v gréckych stopách?

Gréci nakoniec z eurozóny nevystúpili. Na jednom samite Angela Merkelová buchla po stole. Dlhy Gréci postupne splatia. Prešlo desať rokov a Slovensko, predtým ekonomický ťahúň eurozóny, spláca svoje dlhy na úrovni Grékov. Guvernér Národnej banky Slovenska zdvíha varovný prst. "My nemôžeme pokračovať touto cestou. To všetko, čo sme tu pri Grékoch zažili, je zaujímavý moment," uviedol Peter Kažimír. 

Horšie sú na tom dlhopisy už len Talianov. Lacnejšie si svoj dlh splácajú už aj takí Španieli či Íri, teda bývalí diletanti eurozóny. Dôvod je jednoduchý. Deficit okolo šiestich percent a rôzne výmysly ako plátať krízy. "Ale keď sa pozrieme na reakcie finančných trhov, ako financovať takúto zábavu, tak tu sa už môžeme dostať do problémov," dodal Kažimír.

Dlhy musí hasiť vláda úradníkov

Problémy rozpočtu momentálne musí plátať ekonóm a súčasný premiér Ľudovít Ódor. "Zhruba 600 miliónov musíme nejako zabezpečiť nad rámec rozpočtu. Ešte sú tu návrhy v parlamente, ktoré majú rozpočtové následky," vysvetlil Ódor.

Zvýšené výdavky by sme okrem drahých pôžičiek mohli vykryť eurofondami, ale v tom brutálne zaostávame. Ódorova partička tak momentálne skúša dobehnúť nemožné. "Čo by samozrejme v normálnej krajine nemalo byť," dodal. Tieto opatrenia bolia, keď sa však odkladajú príliš dlho, budú bolieť ako Grékov.