Vrchol inflácie má Slovensko už za sebou

BRATISLAVA / Slovenská ekonomika by mala v tomto roku napriek ťažkej situácii rásť tempom 1,2 percenta. Kľúčovú úlohu v tom zohrajú verejné investície financované z eurofondov a plánu obnovy.

Vrchol inflácie už má Slovensko za sebou a rast cien bude postupne klesať na jednociferné hodnoty. Vyplýva to z novej makroekonomickej prognózy, ktorú vo štvrtok, 29. júna, predstavil dočasne poverený minister financií Michal Horváth a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) MF SR Juraj Valachy.

Rezort financií očakáva tento rok horší vývoj rozpočtu

Výpadky v rozpočte na tento rok budú predstavovať približne 1,2 miliardy eur, a to najmä v dôsledku slabšieho vývoja ekonomiky a mimoriadnej valorizácie dôchodkov. Horšie sa majú vyvíjať aj rozpočty v ďalších rokoch, a to o 1,1 až 1,5 miliardy eur. Uviedol to riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Juraj Valachy vo štvrtok pri predstavovaní novej daňovej prognózy. Medziročný rast daňovo-odvodových príjmov presiahne v tomto roku hodnotu 9 percent. V nasledujúcich rokoch sa rast príjmov spomalí na úroveň okolo 5 percent ročne. Hlavným dôvodom bude pomalší rast nominálnej ekonomiky a ustálenie inflácie na nižších úrovniach.

Celkové daňovo-odvodové príjmy oproti schválenému rozpočtu však revidoval IFP smerom nadol, a to o približne 0,3 miliardy eur v roku 2023 a 1,1 miliardy eur a 1,5 miliardy eur v rokoch 2024 a 2025. Ďalší vývoj bude veľmi záležať od spotrebiteľskej inflácie a cien energií. Prognózované výdavky na tento rok navýšil IFP o 0,6 miliardy eur. "Celý horizont je ovplyvnený najmä novou dôchodkovou legislatívou. Najväčšia úprava sa týka roka 2023, kde sa od júla prejaví predsunutá mimoriadna valorizácia dôchodkov. Zároveň dochádza k dočasnej zmene valorizačného mechanizmu pre rok 2024, ktorý zvyšuje výdavky na celom horizonte," priblížil inštitút.

Výdavky na dôchodky tak vďaka valorizácii a legislatíve v tomto roku dosiahnu medziročný rast viac ako 20 percent. Efekt vysokých cien je však vidieť aj pri nemocenských dávkach a dávke v nezamestnanosti, ktoré sú ťahané najmä rastúcou priemernou mzdou. "Ku koncu horizontu dochádza k stabilizácii situácie a medziročné rasty sa s ústupom inflácie dostávajú na predkrízové úrovne," dodal IFP.

Ekonomická nálada sa v júni 2023 medzimesačne zhoršila

Ekonomická nálada na Slovensku sa v júni 2023 oproti predchádzajúcemu mesiacu zhoršila, hodnota sezónne upraveného indikátora ekonomického sentimentu (IES) klesla o štyri body na úroveň 90. Skeptickejší boli podnikatelia v priemysle, obchode, službách aj v stavebníctve. Naopak, po minulomesačnom pesimizme prejavili mierny optimizmus spotrebitelia. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. K zhoršeniu ekonomickej nálady došlo aj v porovnaní s minulým rokom, a to o 9,5 bodu. Rok trvajúce zaostávanie indikátora za dlhodobým priemerom sa v júni opäť prehĺbilo, aktuálne zaostáva o 12 bodov.

Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v júni klesol o 9 bodov na hodnotu -18,7. Vývoj indikátora nepriaznivo ovplyvnili všetky tri ukazovatele, najviac ale očakávaná priemyselná produkcia, ktorá sa znížila najmä vo výrobe kovov a kovových výrobkov, dopravných prostriedkov a elektrických zariadení. Zhoršenie úrovne objednávok (vážené produkciou) zaznamenali hlavne vo výrobe elektrických zariadení a strojov a zariadení inde nezaradených, zvýšené zásoby zas avizujú najmä v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii. Indikátor dôvery v službách (sezónne očistený) v júni klesol o 1,3 bodu na hodnotu 9,7. Z troch indikátorov ukazovateľa sa pokles zaznamenal v dvoch, a to v indikátoroch týkajúcich sa dopytu.

U oboch klesli najmä hodnotenia finančných a poisťovacích činností, v dopyte za posledné tri mesiace navyše aj v ostatných činnostiach a v očakávanom dopyte zas v doprave a skladovaní. Indikátor dôvery v obchode v júni klesol oproti máju o štyri body na hodnotu 2,3. Respondenti negatívne hodnotili nárast zásob tovaru a očakávajú pokles požiadaviek na dodávateľov. Nižšie požiadavky na dodávateľov predpokladali najmä v špecializovaných predajniach maloobchodu s ostatným tovarom pre domácnosť a maloobchodu so zariadeniami pre IT. Indikátor dôvery v stavebníctve (sezónne upravený) sa v júni oproti predchádzajúcemu mesiacu výraznejšie nezmenil.

Znížil sa len o jeden bod na úroveň -3,5 vplyvom nepriaznivejších hodnotení celkovej úrovne objednávok, predovšetkým v podnikoch realizujúcich výstavbu budov. Slovenskí spotrebitelia prejavili v júni vyššiu dôveru v slovenskú ekonomiku ako v predchádzajúcom mesiaci. Indikátor spotrebiteľskej dôvery (sezónne upravený) sa medzimesačne zvýšil o 1,1 bodu, jeho úroveň dosiahla -23,1. Priaznivejší očakávali hlavne vývoj ich financií, a to ako tvorbu úspor, tak aj celkovú finančnú situáciu domácností. Priaznivejšie videli aj nastávajúci vývoj celkovej hospodárskej situácie. Naopak, pesimistickejšie vnímali vývoj nezamestnanosti.