Hrdinovia aj zberatelia škandálov. To sú najvplyvnejší finančníci
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Donald Townsend/ilustračné
Novou šéfkou Medzinárodného menového fondu sa prvý krát v histórii stala žena Christine Lagardeová. Francúzsko sa tak dočkalo už piateho šéfa aj napriek tomu, že vedenie MMF pri zvolení jej predchodcu Dominiqa Strauss-Kahna tvrdilo, že je posledným Európanom na tejto pozícii.
„Medzi ministrami financií EÚ je každému jasné, že Strauss-Kahn bude pre dohľadnú budúcnosť posledný európsky riaditeľ MMF,“ povedal v roku 2007 francúzsky minister financií Jean-Paul Juncker. Ukázalo sa, že sa mýlil.
Kto však boli jej predchodcovia od konca druhej svetovej vojny, kedy Medzinárodný menový fond vznikol?
1. Camille Gutt (Belgicko)
Na čelo MMF sa ako prvý postavil Belgičan Camille Gutt, ktorý najskôr pôsobil ako novinár. V 40. rokoch minulého storočia však už pôsobil ako belgický minister financií. Gutt bol nemenovaným záchrancom belgického franku. Pred druhou svetovou vojnou tajne previedol zlaté rezervy Belgickej národnej banky do Británie, USA a Francúzska a zachránil ich pred nacistami.
Naopak, po vojne zavedením menových reforiem zabránil brutálnemu rastu inflácie. Gutt hral podľa zahraničných médií dôležitú úlohu aj pri formovaní Európskej únie. MMF šéfoval celé funkčné obdobie, teda päť rokov.
2. Ivar Rooth (Švédsko)
Dve nasledujúce obdobia patrili Švédom. V roku 1951 sa na čelo fondu dostal Ivar Rooth. Napriek džentlmenskej dohode, že fond bude riadiť Európan a Svetovú banku Američan, Rooth vniesol do tejto dohody trochu neporiadku. Ešte predtým, ako sa ujal hlavnej stoličky, totiž zastával jednu z najvyšších pozícií práve vo Svetovej banke. Tento človek, ktorý okrem iného dostal ekonomiku Iránu v 50. rokoch z masívnych dlhov, vytýčil pre MMF jasný cieľ – slobodný medzinárodný obchod.ň
3. Per Jacobsson (Švédsko)
O päť rokov neskôr ho vo vedení MMF vystriedal krajan Per Jacobsson, ktorý na vo funkcii zotrval až do smrti a bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov fondu. Povolil napríklad pôžičku 1,2 miliardy dolárov Veľkej Británii a Francúzsku, keď Egypt znárodnil Suezský prieplav, cez ktorý v tom čase tiekla do Európy čoraz dôležitejšia ropa.