Minimálna mzda sa od roku 2026 zvýši na 60 % priemernej mzdy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Minimálna mzda na Slovensku sa od roku 2026 zvýši na najmenej 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Vyplýva to z novely zákona o minimálnej mzde, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili. Doteraz sa počítala ako 57 % z priemernej mzdy, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodli inak.

"Navrhuje sa upraviť výšku percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy, na 60 %. Navrhovaná zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 až 2027," uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v dôvodovej správe.

Takúto minimálnu mzdu sme tu už mali

Takáto výška minimálnej mzdy už v minulosti platila, k zníženiu percentuálneho podielu došlo v čase pandémie Covid-19. V súčasnosti je podľa predkladateľa potrebné vrátiť sa k tejto úprave. Cieľom je vytvoriť dôstojné životné a pracovné podmienky, podporiť kolektívne vyjednávanie zamestnancov a uzatváranie kolektívnych zmlúv.

Novela prináša aj opätovné rozširovanie záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. Takáto úprava už tiež platila do roku 2021, kedy bola zrušená. Cieľom zmeny je zvýšenie pokrytia zamestnancov na Slovensku kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi zmluvami.

Matovič chcel, aby sa výška uplatnila už v roku 2025

Poslanci pri záverečnom hlasovaní odmietli viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Zora Jaurová (PS) napríklad navrhla zosúladiť platové tarify v štátnej a verejnej správe s platnou úpravou minimálnej mzdy. Jej stranícky kolega Štefan Kišš chcel naviazať odvodovú odpočítateľnú položku na priemernú mesačnú mzdu, a to na úrovni 50 % z nej. Igor Matovič (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) zase presadzoval, aby sa minimálna mzda v novej výške uplatnila už v roku 2025, nie až o rok neskôr.

Časť novely začne platiť od 15. novembra tohto roka, väčšina ustanovení potom od 1. januára 2025.

Príspevok štátu cirkvám by sa mal upravovať podľa rastu minimálnej mzdy

Výška príspevku štátu cirkvám by sa mala upravovať mierou rastu minimálnej mzdy. Zmenu prináša návrh novely zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorý v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Cieľom úpravy je podľa rezortu zvýšiť solidaritu s menšími cirkvami a zabezpečiť pri financovaní lepšiu predvídateľnosť a transparentnosť. "Výška príspevku štátu cirkvám je v súčasnosti upravovaná podľa miery inflácie v hospodárstve SR a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme," pripomenul rezort. "Tieto ukazovatele sa nahradia len mierou rastu minimálnej mzdy. Ide o výrazné zjednodušenie výpočtu a vyššiu predvídateľnosť finančného dosahu na štátny rozpočet, keďže tento ukazovateľ je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia," vysvetlili predkladatelia návrhu.

Ďalšie desaťpercentné zvýšenie celkového príspevku sa cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich. "V roku 2025 sa príspevok štátu zvýši o 4,6 milióna eur," avizuje MK.

Znenie zákona by malo zohľadňovať ekonomický trend

Ministerstvo upozornilo, že hoci súčasné znenie zákona je prijímané kladne, malo by zohľadňovať ekonomický trend z posledného obdobia ovplyvnený najmä výrazným nárastom minimálnej mzdy. "Počas piatich rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 %, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 %. Mnohým cirkevným subjektom príspevok štátu nepostačuje na vyplácanie minimálnej mzdy, čo cirkvi riešia doplácaním z vlastných zdrojov alebo skracovaním pracovných úväzkov," dodalo MK.

Pripomenulo tiež, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona. "Zákon stanovuje úpravu výšky príspevku, ak celková religiozita všetkých cirkví, poberajúcich príspevok, klesne alebo vzrastie o desať percent. Navrhuje sa aplikovať túto úpravu na prípadnú zmenu počtu veriacich konkrétnej cirkvi," uviedlo ministerstvo.

PS zvýšenie minimálnej mzdy podporilo, SaS s návrhom nesúhlasila

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) zvýšenie minimálnej mzdy podporilo, avšak poslanci z opozičnej strany SaS boli proti. Rast minimálnej mzdy podľa SaS uškodí tým najslabším. PS tento návrh podporilo s výhradami, že jej zvýšenie nevyrieši platy v štátnej ani verejnej správe, keďže bez príplatkov nedosahujú ani úroveň minimálnej mzdy. Opozičné strany to uviedli po stredajšom schválení novely zákona o minimálnej mzde.

"Umelé zvyšovanie minimálnej mzdy môže poškodiť práve tých, ktorých má chrániť. Môže sa totiž stať, že ich práca už nevygeneruje dostatok pridanej hodnoty, aby ich zamestnávateľ dokázal zaplatiť. Následne sa také pracovné miesto zruší a zamestnanec, paradoxne, namiesto ochrany minimálnou mzdou nebude mať žiadnu mzdu. Bude závislý od dávok a príde o pracovné návyky," spresnil podpredseda SaS Marián Viskupič.

Doplnil, že nesystémové zvyšovanie minimálnej mzdy bude mať negatívny vplyv na ekonomický rast Slovenska aj samotných podnikateľov, keďže súčasťou zákona sú aj kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, čo im sťaží fungovanie. Firmy podľa neho stratia konkurencieschopnosť a budú nútené opustiť oblasť, v ktorej roky podnikali.

PS so znením zákona súhlasilo, jeho poslanci však do parlamentu predniesli dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vláda zamietla. Jeden z nich sa týkal zvýšenia odvodovej odpočítateľnej položky, čím by sa podľa opozičného poslanca Štefana Kišša (PS) zvýšili čisté príjmy nízkopríjmových zamestnancov. Druhým návrhom bola úprava tarifného minima pri vyjednávaní kolektívnych zmlúv v štátnej a verejnej správe.