Víťazi, porazení a spokojný. Fico môže oslavovať

Komunálne voľby iba potvrdzujú, čo všetci dávno vieme: Z hlavného mesta, ktoré je voči nemu nepriateľské, vládne Fico Slovensku, ktoré, ak ho už priam nemiluje, celkom dobre ho znáša. A že pravica je dávno po smrti.

Vplýva z podstaty komunálok, že hodnotiť ich ako celok je tenučký ľad. Ľudia si vyberajú svoje miestne vedenie. S výnimkou veľkých miest obvykle z ľudí, ktorých osobne poznajú. Vo veľkých mestách je to, zdá sa, skôr naopak - čím menej toho volič o kandidátovi vie, tým skôr mu riskne dať hlas. Nasvedčuje tomu napríklad nový bratislavský primátor Ivo Nesrovnal.

Stranícka politika pri tom obvykle veľa neznamená, preto môže toho istého starostu podporovať Smer i SDKÚ. A preto je najviac slovenských richtárov, aspoň oficiálne, nezávislých.

Napriek tomu mal aj Robert Fico dôvod na spokojnosť a menšiu oslavu. Na rozdiel od svojej temer neexistujúcej opozície si totiž dlhodobo uvedomuje, že parlamentné voľby sa nevyhrávajú v Bratislave. Slovensko, v rozpore s presvedčením obyvateľov svojho hlavného mesta, nekončí pri Pezinku. Kto mu chce vládnuť, musí ovládnuť vidiek.

Taký dedinský starosta či malomestský primátor je pre svoje okolie skutočnou autoritou. Ak pred „veľkými voľbami“ nahlas vysloví, koho bude on sám voliť - pretože je to dobré aj pre obec - mnohí sa k nemu pridajú. A nestúpol len počet starostov, ktorí kandidovali priamo za Smer, ale aj počet nezávislých. Pre Fica bude predsa len ľahšie nakloniť si ich, ako opozičných.

Ak ale na komunálnej úrovni niekto naozaj vyhral, bol to volič, ktorý vyberal múdro a bude mať starostu, s ktorým bude spokojný. Ak niekto prehral, tak volič, ktorý vyberal bude najvyššie štyri roky nadávať.