Ficov štátnický hod Paškom

Azda najhlučnejším odkazom komunálnych volieb je hlasné čľupnutie Pavla Pašku po páde cez palubu Smeru. Po tom, čo Fico ocenil jeho „štátnické gesto“ a vyslovil svoje najhlbšie pochopenie pre jeho rozhodnutie rezignovať na post predsedu parlamentu, je jasné aj to, kto mu pomohol cez zábradlie. Záhadou ostáva, prečo práve teraz?

Fico neváhal okamžite hodiť do vody plnej žralokov Zuzanu Zvolenskú i Renátu Zmajkovičovú, aby mohol tvrdiť, že za predražený nákup piešťanského CT  okamžite vyvodil zodpovednosť a mohol účinne odvrátiť útok na kohokoľvek, kto by bol v hierarchii vyššie, ako ministerka zdravotníctva a podpredsedníčka národnej rady. A napokon predsa: síce dostal šancu odísť sám, akože so cťou a z vlastnej vôle, bolo by však temer nemožné uveriť, že by Paška šiel, keby si to Fico neželal.

Žeby Paška nemusel byť so svojím slobodným rozhodnutím vnútorne celkom stotožnený naznačuje už fakt, že ho neoznámil na primerane dramatickej samostatnej tlačovke s patričným pátosom a výrazom Márie Antoinetty líhajúcej si pod gilotínu luzy. Učinil tak po boku staronového košického primátora a vyznel pri tom nanajvýš trochu hystericky.

Otázky vyvoláva aj prítomnosť ministra vnútra v Košiciach. Ťažko sa ubrániť dojmu, že ďalekú cestu na východ meral Robert Kaliňák práve preto, aby bol Paškovi pri tomto neľahkom rozhodnutí pevnou oporou. A že si v Košiciach ani tak nevychutnával triumf Richarda Rašiho, ako svoj vlastný.

A triumf to teda bol, pre celý Smer. Pravica sa pokúšala urobiť z košických primátoriek referendum o Paškovi. Richard Raši porazil jej kandidáta Rudolfa Bauera, sťa by mal proti sebe ono povestné vrece zemiakov. Z toho by si mohli v Smere poľahky odvodiť, že Ficov exminister zdravotníctva Raši je sám o sebe dosť silný, nielen bez Pašku, ale dokonca aj napriek Paškovi. Že Fico si teda môže dovoliť Pašku hodiť cez palubu.

V parlamentných voľbách by to dokonca mohlo aj pomôcť. Je verejným tajomstvom, že Paška sa, vďaka svojim ľudským kvalitám, ani v samotnom Smere neteší práve veľkej obľube. A nebude ťažké ani odhadnúť emocionálny postoj Košičanov k politikovi, ktorý sa im nasťahoval do verejného parku a nechal ho celý oplotiť. Nálepku „arogantný nekultúrny vidlák“ dostávali ľudia aj za menej krikľavé výstrelky.

No dobre, predstava, že 17. november oslávime s vedomím, že chlap, ktorý ho strávil kachličkovaním kúpeľne, už nebude druhým najvyšším ústavným činiteľom, poteší mnohých. Ficovi odporcovia ale nemajú čo oslavovať. Paška bol dokonalým symbolom vlády Smeru, viditeľným a veľmi jasne čitateľným.

Je to, ako keby premiérovi zmizla z tváre mimoriadne hnusná hnisavá vyrážka. Je jedno, či zmizla sama od seba, alebo si ju vytlačil, do volieb pôjde s o čosi krajšou tvárou a lepšími šancami.