Účet za prezidenta hlavy štátu

Ústavný súd síce povedal, že prezident môže kandidáta na generálneho prokurátora aj nevymenovať, no teraz k tomu dodal, že tak činí na vlastnú zodpovednosť. A že za to zaplatí. Pomerne draho. Porušil práva Jozefa Čentéša a hlava štátu ho za to musí odškodniť. Šesťdesiatimi tisícmi v tvrdej európskej mene.

Kdekto, dokonca aj politik s právnickým vzdelaním, teraz vykrikuje, čo chce pobúrený ľud počuť: Že nech to neplatí kancelária prezidenta republiky, čiže daňový poplatník, ale konkrétny prezident, ktorý Čentéša nevymenoval. Že nech ten účet zatiahne Ivan Gašparovič osobne.

Nuž, ak je hlas ľudu hlasom božím, bude to zrejme platiť aj o jeho sluchu. A bohom nehovoríme veci, ktoré nechcú počuť. Ani keby to bola pravda.

A smutnou pravdou je, že Andrej Kiska, ako prezident republiky, nepochybne Čentéšovi s radosťou zaplatí. Napriek tomu, že to bude pre prezidentský rozpočet vážna rana. Pretože je to tak správne. Pretože to, ako rozhodol Gašparovič, bolo nemorálne a hnusné. Napriek tomu, že mal dočasné požehnanie košických vykladačov ústavy, ktorí napokon beztak urobili zo svojej zažívacej trubice uzavretý systém a do perverzného pokrivenia ústavy nakoniec vniesli aj výdatnú porciu právnej neistoty.

Smutnou pravdou je aj to, že Gašparovič neodmietol vymenovať Čentéša ako Ičo Blatník, kamoš z mokrej štvrte, ani ako docent Gašparovič, bývalý komunista a právnik, ani ako občan Gašparovič. Urobil to ako „prezident hlavy štátu“, legitímne zvolený občanmi tejto krajiny. Dvakrát. Jeho rozhodnutie mohlo znechutiť mnohých, no ak niekoho aj prekvapilo, je, s prepáčením, idiot. Už po jeho prvom volebnom období bolo viac-menej jasné, že po svete pobehuje hromada slušnejších ľudí s mizernou povesťou, kompetentnejších právnikov, ktorí by sa právom neuživili a charakternejších politikov, ktorým by ste sa zdráhali podať ruku.

Smutnou pravdou teda je, že nielen po právnej, ale aj po morálnej stránke je úplne správne, aby občan a volič zaplatil za prezidenta, ktorého si zvolil, a ktorý šliapal po ústave a zákonoch práve v mene občana a voliča. Spolu s vykladačmi ústavy, ktorých na ústavný súd on sám vyberal a menoval. Samozrejme, tiež v mene občana. A výhradne z jeho moci, dočasne delegovanej na Ivana Gašparoviča.

Všetko, z čoho sa vám chce v politike vracať, sa deje výhradne z vašej vôle a moci. Tak nefňukajte a zaplaťte účet.