Ježiš nebol Slovák. Svet sa mení, aj keď nechcete

Že svet už nikdy nebude ako predtým je jedným z najbežnejších klišé. Veľa politikov ho mnohokrát omieľalo už pred štrnástimi rokmi, keď padli dvojičky. Bez toho, aby si naozaj uvedomovali, čo to presne znamená.

Dnes sa politici úporne snažia tvrdiť, že svet zostane takým, ako ho poznáme, že sa nezmení. Čo je teda, s prepáčením, treskutá sprostosť. Radikálne sa zmenil už teraz, a to ešte poriadne zmeny ani nezačali.

Útok na Svetové obchodné centrum môžeme brať ako zlomový historický okamih, sám o sebe by však nestačil. Ešte sa musel stretnúť silný vodca v Rusku s najslabším prezidentom USA v dejinách, ekonomická kríza a množstvo ďalších faktorov.

Áno, reakcie Spojených štátov na 11. september boli hysterické, ale ktorý chlap by nebol hysterický, keď ho poriadne kopnú do rodinných klenotov? A USA, či sa vám to už páči alebo nie, je alfasamcom svetovej politiky. Preto sa stal Barack Obama takou pohromou.

Ak alfa zoslabne, mladí ho začnú provokovať a ruvať sa medzi sebou o samice a lepšie žrádlo. To sa práve deje. Rusko a Čína provokujú, Afrika je v plameňoch.

Že George Bush napochodoval do Afganistanu a Iraku možno nebolo múdre, ale veľa tým neriskoval. Na rozdiel od Obamu vedel, ktoré krajiny si môže dovoliť destabilizovať. Obama začal svoju zahraničnopolitickú kariéru tým, že sa ostentatívne otočil chrbtom Európe, čo bol jeho jediný skutočný spojenec a nechal padnúť väčšinu severoafrických diktátorov, ktorých mala Amerika nejakou formou podplatených alebo zaviazaných.

Kto si svojho času myslel, že „arabská jar“ povedie k demokratizácii severnej Afriky, mal by sa dobrovoľne vzdať volebného práva. Diktátori a monarchovia sú v arabskom svete jedinou silou, ktorá drží na uzde náboženských fanatikov snívajúcich o svetovom kalifáte.

Taká Sýria bola vyspelá bohatá sekularizovaná a dokonca aj relatívne slobodná krajina. Kým ju kontroloval hnusný diktátor Bašár Asad. Muammar Kaddáfí tiež nebol práve dobrák, ale vďaka rope existovala v Líbyi akási čudesná forma socializmu so slušnou životnou úrovňou. Dnes sú tam dve vlády, ktoré nevládnu nikomu a kmene, ktoré sa zabíjajú pre kontrolu nad ropou.

Z rozbitej Sýrie teraz utekajú cez nikým nekontrolovanú Líbyu milióny ľudí. Áno, tá ich primitívna tvrdohlavá neochota zomrieť je mimoriadne necivilizovaná, ale nech po nich hodí kameňom, kto by radšej zahynul, než obťažoval okolie svojou existenciou. Tí najbohatší z nich, sotva pár promile z celkovej masy utečencov, si dokážu zaplatiť cestu až do Európy. A pokiaľ ich Európa nie je pripravená likvidovať, pri tomto počte už teda ale priemyselným spôsobom, bude sa musieť zmieriť s faktom, že sú tu, so všetkými pozitívami a negatívami.

Povedzme si úprimne, že v časoch, keď sme v hlbokom predklone leštili sovietsky vlajkový stožiar a pri každej významnej spoločenskej udalosti za zvukov sovietskej hymny vztyčovali červenú vlajku so žltým kosákom a kladivom, sme mohli Sýrčanom závidieť. Relatívnu slobodu aj peniaze. Tí, ktorí k nám, žiaľ, ani dnes nechcú, by mohli zodpovedať otázky, kto zarobí na naše dôchodky, alebo kto nám bude meniť plienky, až budeme biedne skapínať v špinavých špitáloch pod dohľadom vyhorených a zle platených slovenských zdravotníckych pomocných robotníkov s dvojročnou zdravotnou učňovkou. Lebo zdravotné sestry a ošetrovateľky sa čoskoro minú.

Keby sme mali rozum, mali by sme už v talianskych a gréckych utečeneckých táboroch náborové kancelárie.

Že sa v takej veľkej skupine ľudí nájdu aj problémoví, je samozrejmosť nehodná zmienky. U nás však rešpektujeme prezumpciu neviny. Pretože netreba ani priveľmi dlho hĺbať, aby sme pochopili, že princíp nedokazovania neviny nie je základom iba nášho právneho systému, ale je aj jedným z pilierov celej našej kultúry, ktorú si práve chceme tak úporne chrániť. Ak ho zrušíme, pokojne sa môžete odsťahovať na územie ISIS a pokiaľ si osvojíte zákony islamu, budete bezpečnejší tam, ako tu.

Veľké množstvo cudzích ľudí nevyhnutne bude znamenať aj postupné zmeny v našej vlastnej kultúre. Že aké, to dnes nikto nemôže ani tušiť. Ale skúste sa na to pozrieť z trochu širšej perspektívy: Ježiš Kristus naozaj nebol Slovák. Vianoce nie sú tradičný slovanský sviatok. Aj tie číslice 18 či 88, ktoré budú mať demonštranti proti migrácii na svojich tričkách, sú arabské.

Svet sa mení neustále. Dlhodobo väčšinou k lepšiemu.