Na východnej hranici nič nové, alebo keby Fico radšej šúchal nohami
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: SITA
Robert Fico by niesol len politickú zodpovednosť za to, ako jeho ľudia nedokážu ustrážiť ani ten úbohý kúsok schengenskej hranice ktorý máme a azda by sa mu nikto nahlas nesmial, keby na jej celoeurópskej ochrane on sám tak striktne netrval.
Keď cez dvadsaťtisíc kilometrov námornej hranice Grécka a Talianska prenikajú do Európy státisíce migrantov, je to niečo ako predohra k antickej tragédii. Ak cez 98 kilometrov suchozemskej hranice Slovenska s Ukrajinou voľne prelietajú práškovacie lietadlá s pašovanými cigaretami, je to niečo ako scenár nie priveľmi vkusnej či duchaplnej komédie, ktorú točia Jim Carrey a Sacha Baron Cohen.
Kým s Grékmi a Talianmi môžeme mať súcit, sami sme zasa raz len na smiech.
Že pašeráci lietali pod výhľadom našich radarov totiž nevypovedá o schopnostiach ukrajinského pilota, ale našej techniky. Klobúk dole pred miestnymi policajtmi, ktorí už dávno rezignovali na to, že dostanú od vrchnosti vybavenie, ktoré je dobré aj na niečo iné, ako byť položkou na faktúre za štátnu zákazku. Naučili sa používať to, čo majú, v tomto prípade sedliacky rozum a pluh. Rozorali pašerákom pristávacie dráhy a nakoniec ich dostali.
Že pritom niekto zomrel, bola nehoda, nie zámer. Absolútna väčšina slovenských policajtov by mala problém zabiť človeka, aj keby im samým išlo o život. Bez ohľadu na skepsu občana, ktorý nerád platí pokuty za rýchlosť a v iných situáciách ich nestretáva, sú policajti trénovaní, aby život chránili. Nemusia to robiť vždy v hodvábnych rukavičkách, ale v konečnom dôsledku nás chránia pred horšími vecami, ako sú oni sami.
A tu sa dostávame k podstate. Že prekĺznu nejakí pašeráci cez schengenskú hranicu je len trapas, aj to iba preto, že sa vyťahujú ako školáci pri pisoároch. Ale bolo by zaujímavé vedieť, čo by Fico s Kaliňákom urobili, keby Putin, hoci v dôsledku ekonomického úpadku, padol a nový ruský cár by sa rozhodol, že vráti Kyjev do náručia matky Rusi. Koľko ľudí by z Ukrajiny, hlavne zo západnej, ušlo? Štyri milióny? Päť?
Väčšina by utekala do Poľska, ale niečo by sa ušlo aj nám. Tak milión? No nech pol milióna. To je zhruba desatina slovenskej populácie. Muži, ženy, deti, starci, vojenskí zbehovia, mafiáni, ukrajinskí ultranacionalisti a fašisti... Dovolával by sa ešte Fico Dublinu a Schengenu? Alebo by postavil plot? A keby utečencov nezastavil, dal by do nich aj strieľať? A naši policajti by poslúchli a strieľali? Alebo by tam vyslali pár vzdorovitých Kysučanov?
Hoci takýto vývoj nie je akútnou hrozbou, nemožno ho ani vylúčiť. Nízka ceny ropy a ekonomické sankcie môžu v Rusku vyvolať vážne turbulencie. Bez varovania. A potom už bude neskoro otočiť a začať hovoriť o humanite a solidarite. Zo slovenskej huby to bude už len klišé.
Hoci sa to v prezidentskej kampani veľmi neosvedčilo, niekedy by Ficovi prospelo, keby sa držal svojej vtedajšej taktiky a iba šúchal nohami. Možno by síce nevyzeral ako víťaz pisoárovej ligy na ZŠ Tríbečská v Topoľčanoch, no nikto by sa mu ani nerehotal.