Tsipras je pre Grékov jasnou, aj keď pridrahou voľbou

Jednoznačné víťazstvo Alexisa Tsiprasa v gréckych voľbách mnohých prekvapilo. Otázne je, prečo vôbec čakali, že by mal padnúť? Lebo sľuboval nemožné, potom to nesplnil, sklamal a klamal? Keby toto boli dôvody na nezvolenie politika, vládla by dnes v Európe anarchia.

Je úplne jedno, aké vážne sú politické neúspechy ktorejkoľvek vlády a ako veľmi sa dotknú ľudí. Dôležité je, komu to dokáže dať za vinu. Krátkozrakí politici sa vyhovárajú na svojich predchodcov, ktorí už na druhý deň po voľbách nikoho nezaujímajú. Schopnejší populisti si dokážu nájsť dlhodobo udržateľného vonkajšieho nepriateľa. Brusel. Berlín. Kapitalizmus.

Tsipras veľmi rýchle pochopil, že stačí, ak bude hlučne odhodlane opakovať úmysel chrániť Grékov pred následkami ich vlastných dlhov, ktoré si sami narobili a v konečnom dôsledku aj sami prejedli. Ak potom v ľútom boji so zlou Európou a ešte horším Nemeckom padnú jeho najbližší priatelia a on sám utŕži príšernú nakladačku, je to v poriadku. Čestne zhynúť v boji je rovnako hrdinské, ako v ňom zvíťaziť.

Je to podobné, ako v Orbánovom Maďarsku či Putinovom Rusku a v konečnom dôsledku aj na Ficovom Slovensku. Rusovi už dávno nebolo tak zle, ako je teraz, Maďar už ani nepamätá kedy mu vôbec bolo dobre a Slovák, ten by sa cítil pod psa, aj keby žil vo Švajčiarsku. Kým to ale bude vina zlého sveta, ktorý sa sprisahal, aby ho zničil, len tak, z rýdzej zlomyseľnosti, rád sa uchýli pod ochranu svojho vodcu.

Tsipras je, napriek tomu, pre Európu dobrou správou. Putin, momentálne, keď chystá krízové scenáre na ropu po 30 dolárov za barel, nemá na to, aby Gréka vykúpil. Ak ho nenakŕmi únia, čaká ho smrť hladom.

Doma bude staronový grécky premiér mocne vypínať hruď a zaprisahávať sa, že ochráni kolísku demokracie pred zvoľou na krvi gréckych detí vypasených vydriduchov z barbarského severu. Ale v Bruseli napokon každý boj, síce hrdinský a ľúty, dorúbaný do krvi a na pokraji hrdinskej smrti, prehrá. Lebo Tsipras sa už vo svojom mimoriadne krátkom prvom volebnom období zrazil s ekonomickou realitou tak tvrdo, že sa mu zaťala do hlavy sťa grécka sekera do eurovalu.

Len si predstavte tú scénu, keď voľajaký štátny úradník príde, že súdruh predseda, už je tu ten dátum, treba dať úradníkom výplaty, vojakom žold a dôchodcom penziu. A peniaze nie sú. Nikde. V takom okamihu si aj ten najodhodlanejší marxista uvedomí, že ak si ich nedokáže ani zarobiť, ani vytlačiť, musí si kdesi požičať. A odkedy vôbec vynašli dlhy, kladie si podmienky veriteľ.

Tsipras je najhoršou správou pre samotných Grékov, ktorí by si nejakú úľavu predsa len zaslúžili. Napokon, ak necháte dlžníka skapať, už vám nič nevráti. Tsipras bude aj naďalej nesmierne iritujúci, no v konečnom dôsledku poslušný.

Gréci budú platiť. Čím bude ich premiér otravnejší, tým tvrdšie.