Luza bude Borisa ľúbiť. Spája ich spoločná nenávisť

Úspech Borisa Kollára v politike bude závisieť len od toho, či dobre odhadol okamih, kedy do nej vstúpiť.

Väčšina vecí, ktoré vyzerajú ako Kollárove slabiny, sa dajú jednoducho obrátiť v jeho prospech. Ak je názov strany „Sme rodina“ trochu nešťastný, nie je to preto, že jej líder má deväť detí od ôsmych matiek. Úsmev vyvoláva skôr to, že slogan „sme rodina“ v zahraničí používajú LGBTI skupiny, ktoré bojujú za adopciu detí homosexuálnymi pármi.

Kollárove deti a ich matky ale rozhodne nie sú jeho hendikepom. On sa o ne stará. Áno, aj o tie matky, práve preto je ich toľko. A ak v očiach slovenského voliča niečo dokazujú, tak iba to, že Boris je fakt Chlap.

Že Kollár pravidelne a vo veľkých množstvách šíry hoaxy? Nuž, stačí si pozrieť, koľko ľudí tým hoaxom verí. Prípadne chvíľku porozmýšľať, ktorá skupina je početnejšia – tá, ktorá bez váhania uverí akejkoľvek hlúposti, ktorá zapadá do jej obrazu sveta, alebo tá, ktorá informácie kriticky analyzuje a dôsledne overuje?

Podstatné je, že Kollár šíri tie správne hoaxy.

Kollár, ako jeden z prvých, pochopil, že fašizmus nie je hanba, ale mainstream. Stačí ho vyzliecť z infantilného historického kostýmu a je dokonale „salonfähig“.

Otázkou je, kto každý, okrem jeho vlastných médií, ho ešte podporí. Odídenci od Lipšica, hlavne „posledný križiak“ Milan Krajniak, sú vďaka politickým skúsenostiam hodnotní spojenci, z pohľadu volieb sú však zanedbateľní. Dôležité bude, či sa mu podarí strhnúť na svoju stranu aj celebrity, ktorým ešte nedošlo, že fašizmus už nie je hanba.

Kollár je navyše sám celebritou. Čitatelia bulváru ho notoricky poznajú, nielen ako nadsamca, ale aj ako filantropa. A v poslednom čase aj ako chlapa, ktorý sa nebojí hovoriť bez servítky a na rovinu.

Keď chromíkovci vo svojom referende o ochrane rodiny nazbierali bezmála toľko hlasov, čo stačilo Ficovi a jeho Smeru na vládnutie bez koaličného partnera, bolo jasné, že ako volebná agenda to samé o sebe aj tak nestačí. Že by ešte niečo museli pridať. Trebárs, že „vezmeme zbohatlíkom v hlavnom meste nakradnuté majetky a rozdáme ich ľudu“.

Migranti sú silná téma a keď bude Kollár radikálnejší ako Sulík, zlikviduje SaS, ale touto kartou hrajú všetci, takže sama o sebe je bezcenná. Najvyššou pridanou hodnotou Borisa Kollára bude jeho boj proti skorumpovanej oligarchii. Pretože bude neúprosný a úprimný.

Kollárovi sa vysmievali, ponižovali ho a odstrkovali odjakživa. A on si vždy vysúkal rukávy a potom im ukázal. No naozaj bohatí a mocní ľudia ho medzi seba nikdy nepustili. Tí sa mu dodnes smejú, ponižujú ho a odstrkujú. A, minimálne podľa Kollára, prišiel ten správny okamih, keď im má šancu ukázať. Jeho nenávisť je úprimná a človek z ulice to bude cítiť.

Nenávistná luza bude Kollára milovať. Kollár z luzy vzišiel, rozumie jej túžbam, hovorí jej jazykom, zdieľa jej pocity. A voľby nevyhrávajú veľkomestskí intelektuáli.