Fico na nezaplatenie, a celkom zadarmo

Keď Robert Fico ľahkovážne nadužíva slovo „terorizmus“, neostáva nám než dúfať, už v jeho vlastnom záujme, že tak činí z rýdzej nevedomosti. Mať informácie a vedieť o čom hovorí, či nebodaj rozhoduje, je síce prapodstatou práce predsedu vlády, takže nevedomosť sa v jeho prípade rovná stupidite, nebotyčnej, no hlúposť aspoň nie je trestná.

Vedeli ste, že slovo terorizmus má, zhodou okolností, francúzsky pôvod? Ako, „terrorisme“ bola označovaná hrôzovláda Jakobínov počas francúzskej revolúcie od 1793 do 1794. Terorizmus bol pôvodne výsadou štátu. Prvý, kto sám seba označil za teroristu, ako ho chápeme dnes, bol ruský nihilistický revolucionár Sergej Nečajev v roku 1869. Jeho myšlienky inšpirovali prvé moderné teroristické hnutia 20. storočia, ako boli Čierni panteri a Červené brigády.

Samotní teroristi sa, samozrejme, za teroristov nikdy nepovažujú. Všetko sú to partizáni, bojovníci za slobodu, džihádisti, vlastenci, mudžahedíni, revolucionári, čokoľvek, len nie zbabelí vrahovia nevinných. Hoci práve vraždenie nevinných je podstatou terorizmu. Kým pri útokoch na ozbrojené ciele sa ešte dá polemizovať, či nejde o legitímny ozbrojený boj nejakej utláčanej menšiny, pri vraždení nevinných civilov niet pochybností.

Rozdiel medzi zabíjaním ozbrojencov a civilov nespočíva „odvahe“ či „férovosti“. Strieľať na návštevníkov koncertu je síce omnoho menej riskantné, ako rozbehnúť sa s dodávkou plnou výbušnín do kasární, no ak pri tom nijaký únik ani len neplánujete a na záver sa vyhodíte do vzduchu, sotva to zohráva nejakú úlohu.

Skutočný rozdiel spočíva v tom, že kto útočí na vojenské ciele, snaží sa oslabovať vojenskú silu nepriateľa. V asymetrickej vojne, keď sú jeho vlastné možnosti veľmi obmedzené, sotva svojho protivníka tak vydesí, aby sa v panike vydal na útek, môže ho však postupne unaviť, otráviť, demoralizovať, demotivovať a dosiahnuť, aby to radšej zabalil. Napríklad Afgancom sa to podarilo s Rusmi a darí sa im to aj s Američanmi.

Kto útočí na civilné ciele, chce medzi veľkými masami šíriť hrôzu. V panike prijímajú ľudia zlé rozhodnutia, čím je ich viac, tým horšie. Pri tom si sami dokážu ublížiť viac, ako by dokázala ktorákoľvek teroristická bunka.

V Paríži dosiahol Islamský štát hneď dve víťazstvá: Mnoho Európanov bude zásadne proti prijímaniu ľudí, ktorí utekajú pred psychopatmi z Rakky. Čo je úplne v súlade so záujmami tých, pred ktorými ušli - škoda každej potenciálnej sexuálnej otrokyne aj každého chlapca, ktorý raz bude môcť v mene Boha vraždiť. No dôležitejším úspechom je, že veľká masa ľudí bude volať po rušení svojich práv, obmedzení vlastných slobôd a dožadovať sa bezpečného života v policajnom štáte.

Keby Fico tento hlas iba reflektoval a ostal pri rečiach o prijímaní protiteroristickej legislatívy, bol by to len obyčajný sprostý populizmus. Síce populizmus nebezpečný, pretože protiteroristická legislatíva vždy znamená vyššiu mieru legálneho štátneho násilia, no ak niekto očakáva od Fica líderstvo a riešenia, mal by vrátiť občiansky preukaz a vzdať sa volebného práva. Fico nikdy nemal ambíciu ovládať dav, stačilo mu, že stojí v jeho čele.

Horšie je, že Fico ten vydesený dav hecuje. Straší ľudí, rozsieva medzi nimi hrôzu, prikrmuje paniku. Dokázal to, čo by sa žiadnemu teroristovi nepodarilo bez toho, aby pozabíjal pár tuctov ľudí v Bratislave. Pretože dúfa, že ľudia v panike príjmu pár veľmi zlých rozhodnutí, ktoré upevnia jeho vlastnú moc a pomôžu naplniť jeho vlastné ciele.

Asi nie je možné Fica priamo obviniť z terorizmu, ale ako pomocník ISIS na Slovensku je na nezaplatenie. A pri tom je celkom zadarmo.