Ľubomír Galko: Kto by šiel dnes položiť život za Erdoganovo Turecko?

Máme právo sa pýtať. Ak by sa dnes aktivoval článok 5 o kolektívnej bezpečnosti, ktorá členská krajina by poslala svojich vojakov umierať za Erdoganovo Turecko?

Komentár píše Ľubomír Galko, uverejnený aj na spravodajskom portáli EuropskeNoviny.sk.

Chce sa Turecko "mojkať" s Ruskom?

Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusogla podľa The Daily Express povedal, že Turecko môže zvažovať vystúpenie z NATO v prípade, že mu Aliancia neposkytne väčšiu podporu. A vraj to bude chyba NATO. Povedal to v súvislosti s podporou, či "nepodporou" NATO počas nevydareného puču v Turecku.

Redaktor sa na základe toho domnieva, že je za tým úmysel Turecka vstúpiť do nového vojenského spojenectva s Ruskom. Ja si to nemyslím. Podľa mňa je za tým praobyčajné vydieranie. Turecko vidí, že im to dlhodobo vychádza s EÚ  pri migračnej kríze, prečo to neskúsiť aj s NATO, čo v tomto prípade znamená viac-menej s USA.

Nie prvé vydieranie alebo s jedlom rastie chuť

Všetci to na Západe vidia. Turecko sa posúva míľovými krokmi do nedemokratického a despotického režimu. Nie je možné, aby pár hodín po pokuse o armádny prevrat vedeli ľudia okolo vládnej moci, ktoré tisícky prokurátorov, či sudcov sú "v jeho pozadí". Tento prevrat bol zneužitý vládnou mocou na brutalitu a kruté vysporiadanie sa prezidenta Erdogana a ľudí okolo neho s ich skutočnými či domnelými oponentmi – z opozície, z médií, zo skupiny angažovaných občanov. A bude to pokračovať.

EÚ by mala konať. Tak ako Slovensko svojho času dostávalo demarše a bolo sankcionované, tak by mala EÚ začať pristupovať aj k Turecku. Aj tvrdou diplomaciou a aj sankciami. Keď to EÚ vedela spraviť v prípade Ruska, musí to vedieť spraviť aj v prípade Turecka. Aj keď ide o "spojenca". Veď dnes sa jedná o spojenca skôr len na papieri.

To, že Turecko drží EÚ v šachu kvôli miliónom utečencov na jeho území, je neakceptovateľná pozícia. Ak bude treba, EÚ je povinná ochrániť si svoje hranice aj bez Turecka – sama. Hoci aj za pomoci NATO.

A ešte jedna vec. Štát, kde sa robia vojenské prevraty a následne plošné čistky, vykazuje takú mieru nestability, že nemôže byť členom EÚ. To treba povedať úplne jasne.

Čo s tým? Neustúpiť ani o krok

A otázka je, kto má byť členom NATO.

Autor tohto komentáru je známy svojou "protransatlantickosťou". Ako bývalý minister obrany, ktorý k Severoatlantickej aliancii pričuchol o niečo viac ako bežný konzument internetových diskusií, budem neustále obhajovať dôležitosť a existenciu NATO a členstvo Slovenska v ňom. Netvrdím, že sa nespravili v minulosti chyby (napríklad v Belehrade) a treba si ich otvorene pomenovať, diskutovať o nich a poučiť sa z nich. Zároveň ale tvrdím, že nikto nič lepšie ako NATO neponúka. A ani nikto nič lepšie, okrem absurdných nezmyslov typu "neutralita Slovenska", "bezpečnostná samostatnosť Slovenska" a podobné skvosty, nevymyslel. Preto je hrdé členstvo Slovenska v NATO pre jeho občanov životne dôležité. Zdôrazňujem slovo hrdé. Hrdý člen má právo požadovať, aby Turecko s vydieraním ostatných členských krajín okamžite prestalo.

Zároveň treba spomenúť starú pravdu, že sila reťaze je daná jeho najslabším článkom.  A musíme mať odvahu povedať, že najslabším ohnivkom "reťaze" NATO je dnes Turecko.

Severoatlantická aliancia by mala požadovať, aby sa Turecko začalo správať tak, ako sa to od členskej krajiny NATO patrí a očakáva. Bez ohľadu na americkú základňu v Turecku a bez ohľadu na veľkosť a rozsah zbrojného arzenálu tejto krajiny. Akékoľvek ústupky budú kontraproduktívne, lebo budú posilňovať v tureckej politike tendencie, ktoré vedú len k ďalším konfliktom vo vnútri Turecka i v jeho blízkom okolí.

Ak z tureckých vládnych kruhov vylietajú balóniky, spochybňujúce jeho členstvo v NATO, my sa zas máme právo pýtať, že ak by sa dnes aktivoval článok 5 o kolektívnej bezpečnosti, ktorá členská krajina by poslala svojich vojakov umierať za Erdogana a  jeho Turecko? Obávam sa, že žiadna.

Áno, NATO bez Turecka by bola z geopolitického hľadiska strata, museli by sa prekresliť takpovediac mapy a obranné stratégie. Ale NATO bez Turecka, ktoré je nestabilné, nedemokratické, by bolo v istom zmysle silnejšie. Inými slovami, civilizačne a teda i politicky homogénnejšie. Ale otázka stojí aj tak, aké by bolo bez Severoatlantickej aliancie Turecko. Národ na oboch brehoch Bosporu by si ju mal určite položiť.