Anna Záborská: Čo s Tureckom?

Keď generálny tajomník Rady Európy Jagland po pokuse o vojenský prevrat navštívil začiatkom augusta Turecko, po stretnutiach s prezidentom, členmi vlády a predstaviteľmi opozície povedal: „V Európe bolo príliš málo pochopenia pre výzvy, ktorým čelí demokracia a inštitúcie štátu v Turecku po hanebnom pokuse o puč z 15. júla.“

Komentár píše Anna Záborská, uverejnený aj na spravodajskom portáli EuropskeNoviny.sk.

Pochopenie pritom neznamená schváliť násilie, hromadné zatýkanie vojakov, novinárov, alebo hromadné prepúšťanie učiteľov. Ale žiadať od Turecka, aby dodržiavalo Európsky dohovor o ľudských právach musí ísť ruka v ruke s uznaním práva demokratického štátu vyšetriť a obviniť pred súdom tých, ktorí sú za pokus o prevrat zodpovední.

Európa sa dostala do chúlostivej situácie. Turecko je totiž naším kľúčovým partnerom pri riešení utečeneckej krízy. Bez dohody o navrátení utečencov z Turecka sa Grécko zmení na jeden veľký utečenecký tábor. Ak však Turecko neprijme všetky opatrenia, ktoré EÚ požaduje, zrušenie vízovej povinnosti môže otvoriť dvere miliónom tureckých občanov, ktorí budú mať dôvody požiadať hneď po vystúpení z lietadla alebo auta o azyl v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Podľa tureckých zákonov môže totiž vláda tvrdo postupovať aj voči akýmkoľvek prejavom iného názoru, či už ide o pokojných demonštrantov, opozičných lídrov, novinárov, alebo predstaviteľov menšín. Zmena antiteroristického zákona, lepšia ochrana osobných údajov, spolupráca s Europolom a európskymi súdmi, ako aj opatrenia proti korupcii sú spolu so zavedením biometrických pasov podmienkami, z ktorých EÚ nemôže zľaviť za žiadnu cenu.

Turecký prezident Erdogan má dnes v ruke silný tromf a neváha ho používať. Mal by si však uvedomiť, že pochybnosti o tom, či je jeho krajina bezpečným miestom pre život, už dnes spôsobujú, že mnohé súdy v členských štátoch EÚ nedovolia úradom vrátiť migrantov naspäť do Turecka. Je v jeho záujme, aby ich presvedčil o opaku. Nielen tým, že prijme zákony, ktoré prinesú ľuďom viac politickej slobody a zbavia ich strachu, ale aj zlepšením často zúfalých podmienok, v ktorých sú utečenci nútení žiť. Ak to neurobí, spolupráca s ním v oblasti boja proti nelegálnej migrácii bude mať pre Európu stále menší význam.