Miroslav Mikolášik: A nie ste rád? Matka Tereza ma odzbrojovala nielen slovami

Katolícki a pravoslávni veriaci vedia, že svätí neboli nadľuďmi a tiež mali svoje chyby. Keďže išlo o ľudí z mäsa a kostí, žili s nedostatkami a neboli zbavení hriechu. Pretože nežijeme v Nebi, ale na Zemi. Ale ich skutky napriek ľudskej slabosti natoľko približovali Boha svetu, že sú hodní nasledovania. Preto na nich upozorňuje Cirkev, ktorá túži to isté urobiť v nedeľu svätorečením Matky Terezy.

Komentár píše Miroslav Mikolášik, uverejnený aj na spravodajskom portáli EuropskeNoviny.sk.

Prácu Matky Terezy dnes rád spochybňuje ktokoľvek, kto si myslí, že svätí majú krídla, vznášajú sa ako hrdinovia a šmahom ruky vyriešia všetko a hneď. Ibaže tí, čo poznajú príbehy svätých, vedia, že v ich prípade išlo veľmi často o životnú cestu plnú ťažkostí, neustáleho boja so zlom v rôznych podobách a denného vstávania po vyčerpávajúcich ľudských pádoch. Matka Tereza bola takýmto človekom a súbežne dokázala dvíhať druhých zo zeme. Aj moja životná skúsenosť to potvrdzuje, naše životy sa preťali štyrikrát.

Dvakrát sa Matka Tereza dotkla Slovenska, raz som mal tú česť byť po jej boku hosťom v rámci rovnakého bloku Medzinárodnej konferencie o rodine vo Varšave a raz som ju zažil v rámci akcie k Medzinárodnému roku rodiny vo Vatikáne. Vrátim sa však k nášmu prvému slovenskému stretnutiu.

V máji 1990 navštívila Matka Tereza Čadcu. Zakladateľka Kongregácie misionárok lásky zanechala v novootvorenom misijnom dome Nazaret prvé štyri rehoľné sestry. Omšu na námestí slávil vtedajší nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec, Matku Terezu medzi tisíckami ľudí sprevádzal aj biskup Pavol Hnilica. S mojou manželkou som mal milosť zhovárať sa v ten deň aj so vzácnym hosťom.

S Matkou Terezou sme sa rozprávali asi desať minút a bol to pre nás mimoriadny čas. Dodnes však vo mne rezonuje najmä jej okamžitá reakcia, ktorá nás v rodine stále drží. Existuje veľa potvrdení o múdrych nadčasových odkazoch Matky Terezy, ktoré sa šíria celosvetovo, pre mňa má však táto jej odpoveď najväčšiu hodnotu. Naša dcéra Miriamka je ťažko mentálne postihnutá a trpí aj autizmom. Keď sme sa stretli a priblížili jej našu situáciu, Matka Tereza sa na Miriamku zadívala a potom mne a Elenke rázne, ale s láskou zdôraznila: "A nie ste radi, že máte chorú dcérku? Pán Boh Vás má špeciálne rád!" Dodnes cítime nielen pravdivosť týchto slov, ale aj milosť, že nám boli pred rokmi povedané. Je darom mať posla aj ťažkých, ale dôležitých upozornení. Matka Tereza nimi nešetrila nikdy, keď bolo treba poukázať na pravdu.

Samozrejme, že rovnako sme to vnímali aj pred stretnutím s Matkou Terezou, jej ráznosť však bola veľkým uistením, povzbudením i požehnaním do ďalšej služby a neustáleho prijímania Miriamky. Keď sa dnes obzerám späť, som rád, že sme sa aktívnou činnosťou v Donum Vitae zaslúžili o príchod ďalších štyroch sestier kongregácie na Slovensko, tentokrát do Bratislavy. Verte alebo nie, hoci máme svojich "svätých", čo denne verne v ťažkých podmienkach slúžia svojej rodine a okoliu a vedia o nich iba najbližší, verím, že aj návšteva od nedele svätej Matky Terezy a pôsobenie sestier z kongregácie, ktorú založila, zanechali na Slovensku dôležitú stopu. A nielen vo mne.

Po našom stretnutí mala so sestrami v kaplnke adoráciu pred vystavenou Sviatosťou. Všetko odovzdala Bohu. Dnes to môžeme urobiť my, aj za tých, ktorí ju a jej dielo nemajú v láske ani po smrti.