Juraj Miškov: Sami proti sebe?

Ktosi múdry raz povedal, že ľudia majú presne takých politikov, akých si zaslúžia. Politika je vraj iba zrkadlom, ktoré verne odráža postoje a nálady v spoločnosti. Ak je to naozaj tak, potom náš obraz v zrkadle pôsobí dosť nešťastne. A tragikomicky.

Komentár píše europoslanec a predseda strany SaS Richard Sulík uverejnený aj na spravodajskom portáli EurópskeNoviny.sk.

Pritom ešte pred pár rokmi žila politika víziami a nápadmi. Ako zlepšiť ľuďom život, ako zvýšiť životnú úroveň, zamestnanosť, platy, znížiť odvody, byrokraciu, zjednodušiť podnikanie. Dnes je politika bez obsahu. Vyprázdnená. O zájmoch, kšeftoch, stoličkách. Politické strany zdegenerovali na eseročky svojich predsedov. Súboj vznešených ideí ašpirujúcich štátnikov nahradili žabomyšie prekáračky krčmových politikov. Politikov, ktorí nesúperia v schopnosti prijať väčšiu politickú zodpovednosť, ale predbiehajú sa v osobných útokoch a vzájomnom osočovaní. Kto viac klame, kto je väčší zlodej…

Možno je za tým obyčajná ľudská frustrácia. Sklamanie z toho, že sa nám život neodvíja tak, ako sme si ho vysnívali. Že ešte stále nemáme nemecké platy, ani švajčiarske dôchodky, ktoré nám kedysi v reklamách sľubovali. Že do Košíc nie je (a ktohovie kedy bude) diaľnica, že si do nemocnice v 21. storočí nosíme vlastný toaleťák, že digitalizácia po slovensky znamená vytlačiť si elektronický formulár a zobrať pol dňa dovolenky kvôli behačkám po úradoch.

A tak nás prestali zaujímať vízie. Kolektívne sme odmietli snívanie o lepšej spoločnej budúcnosti a zbavili sme sa tých, ktorí nám ju kedysi sľubovali. Vymenili sme nezhmotnený obsah za reálny protest. Proti EÚ, proti homosexuálom, proti utečencom. Už nie sme za, už sme proti. A volíme si tých, ktorí sa tvária, že dostatočne rozumejú nášmu hnevu. Nevyžadujeme od nich riešenia. Vieme, že žiadne nemajú. Postačí nám, ak dostatočne hlasno kričia, že aj oni sú proti všetkému. Namiesto nás.

Potom sa divíme, že je slovenská politika plná hašterivých krikľúňov. Bez riešení. Proti nám. Niekedy je pohľad do zrkadla neznesiteľný. Ale pre vytriezvenie nevyhnutný.