Miroslav Hajnoš o SK PRES: Malé Slovensko udalo v EÚ nový smer

Hodnotenie už viac ako polovice slovenského predsedníctva v Rade Európskej Únie, ktoré bolo oficiálne zahájené 1. júla 2016, nie je jednoduchá záležitosť, ale chcel by som sa zamerať najmä na tému jednotného digitálneho trhu a neformálne zasadnutie ministrov pre zamestnanosť a sociálnu politiku a CETA.

Komentár píše odborník na EÚ Miroslav Hajnoš, uverejnený aj na spravodajskom portáli EuropskeNoviny.sk 

V súlade s prioritami vlády SR schválenými na konci februára, je digitálny trh jedným z nosných pilierov pre slovenské predsedníctvo. Výsledkom rokovaní o digitálnom trhu je prijatie záverov o technológiách jednotného digitálneho trhu a o modernizácii verejných služieb ministrami 27 členských štátov.

Zasadnutie EPSCO (Neformálne zasadnutie ministrov pre zamestnanosť a sociálnu politiku), ktoré sa konalo v dňoch 14.-15. júla 2016 v bratislavskej Redute, sa venovalo aktuálnej téme sociálnych a technologických výziev vo svete práce (demografické zmeny, migrácia a digitalizácia). Rada prerokovala správu a pokrok v oblasti smernice o rovnakom zaobchádzaní a vysielaní pracovníkov, ktorú mnohí politici vnímajú ako kontroverznú. Rada taktiež prijala závery o sociálnom dialógu, boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Všetky tieto kroky hodnotím ako pozitívne a prospešné.

Jeden z prvých výsledkov slovenského predsedníctva bolo prijatie rozpočtu EÚ na budúci rok. Z tohto rozpočtu pôjde aj naďalej najväčšia čiastka na podporu inteligentného a inkluzívneho rastu a vytvárania pracovných miest, na ktoré chce Rada vynaložiť značnú časť budúcoročného rozpočtu EÚ a to v objeme 74,3 miliard EUR v záväzkoch a 56,1 miliard EUR v platbách. S týmto dohodnutým kompromisom sa vstúpi na jeseň do Európskeho parlamentu, kde bude hlavným vyjednávačom Vazil Hudák.

Najprestížnejšou akciou slovenského predsedníctva bol nepochybne Bratislavský samit, ktorý sa uskutočnil 16. septembra 2016. Zúčastnilo sa ho 27 lídrov krajín, bez účasti Veľkej Británie. Stretnutie sa uskutočnilo v reakcii na výsledky britského referenda o vystúpení z EÚ.  Výsledkom tohto samitu bolo prijatie Bratislavskej deklarácie a Bratislavského plánu. Deklarácia je zameraná na bezpečnosť, prosperitu a zlepšenie komunikácie medzi členskými štátmi, s inštitúciami EÚ, ale najmä s občanmi. Bratislavský plán určil priority EÚ na ďalších šesť mesiacov. Sú medzi nimi ochrana vonkajších hraníc Únie, garancia vnútornej bezpečnosti a boj proti terorizmu či posilnenie programov zameraných na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí.

Medzi najkontroverznejšie témy nášho predsedníctva patrí aj hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA), ktorá bolo prerokovávaná ministrami obchodu 23. septembra  v Bratislave.  Obchodná dohoda CETA je zameraná na verejné služby, ochranu investícií a medzinárodné súdy alebo aj pracovné a environmentálne normy.  Zasadnutie viedol minister hospodárstva SR Peter Žiga, ktorý sa vyjadril nasledovne: "Dohoda obsahuje oblasti, ktoré verejnosť vníma veľmi citlivo, napokon tu v blízkosti sme mali demonštráciu s medzinárodnou účasťou. Preto sme sa dohodli, že EK spolu s Kanadou pripraví spoločnú deklaráciu, ktorá sporné miesta vysvetlí.“

Členské štáty podporili návrh, aby dohodu CETA schvaľovali ministri obchodu avšak prijatie CETA vyzerá nateraz nereálne kvôli piatkovému hlasovaniu vo Valónskom parlamente, ktorý dohodu CETA neschválil. Totižto podľa belgického práva všetkých 5 regionálnych vlád musí schváliť túto dohodu predtým, ako sa dostane k federálnej vláde.

Pred slovenským predsedníctvom je ešte veľa úloh, ale musíme poukázať, že slovenská vláda zvláda dobre a na profesionálnej úrovni predsedníctvo v Rade EU.