Jana Kiššová: Každý zákon sa žiaľ nevydarí. Ten o odpadoch je toho dôkazom.

Zákon o odpadoch priniesol na našu legislatívnu scénu od 1.7. tohto roku vážneho kandidáta do súťaže o byrokratický nezmysel roka.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS. 

Ako "výrobcu obalov" definuje (veľmi zjednodušene) každého, kto dováža zo zahraničia zabalený tovar a predáva ho na Slovensku; plní tovar do obalu a predáva ho; alebo je preňho tovar plnený a on ho len predáva. Inými slovami, je ním každý okrem reálneho výrobcu obalov, ktorý ich skutočne vyrába, no nič do nich nebalí.

"Výrobcom neobalového výrobku"  je každý, kto si vytlačí vizitky, reklamný leták alebo iný propagačný materiál.

Pri takejto definícii sa stal „výrobcom“ de facto každý podnikateľ a živnostník. Vyše 560 tisíc subjektov tak „získalo“ nemalé povinnosti, ktoré ak si nesplnia, hrozia im mastné pokuty:

• musia sa registrovať na Ministerstve životného prostredia (MŽP),
• musia mať uzavretú zmluvu s odpadovou spoločnosťou (organizácie zodpovednosti výrobcov),
• musia posielať mesačné hlásenia o odpadoch z obalov, a to bez ohľadu na množstvo, ktoré produkujú.

Tento legislatívny skvost z dielne bývalého ministra životného prostredia Petra Žigu priniesol nielen množstvo byrokracie a finančnú záťaž pre podnikateľov, ale aj niekoľko absurdít:

Nevykonateľný stav

Vyše 560 tisíc subjektov malo povinnosť uzavrieť si zmluvu s odpadovými spoločnosťami. Tých je 11. Predpokladajme, že uzavretie zmluvy medzi dvomi subjektami trvá hodinu. Ak by (pre zjednodušenie) malo tých 11 odpadových spoločností rozdelený rovnomerne trh a v každej z nich by boli traja zamestnanci, ktorí sa 8 hodín denne, 260 pracovných dní v roku, venujú len uzatváraniu zmlúv s „výrobcami“, trvalo by vyše 8 rokov, kým by uzavreli zmluvy so všetkými povinnými subjektami.

Stav právnej neistoty

Jasné, neznalosť zákona neospravedlňuje. No predsa len – ak vláda schváli zmenu zákona a chce dosiahnuť jeho dodržiavanie, mala by na to vytvoriť podmienky. Jasnosť formulácií v zákone, zrozumiteľnosť a jednoduchosť pri vyplňovaní hlásení, dostatočná informačná kampaň atď. Dôkazom, že sa tak nestalo sú mnohé sťažnosti povinných osôb a fakt, že k dnešnému dňu je registrované len nepatrné množstvo subjektov (z vyše 560 tisíc je ich registrovaných okolo 12 tisíc).

Predraženie „obalovo-odpadového procesu“

Všetky náklady súvisiace s obalmi a odpadmi sa prenesú do cien tovarov. Ak sa tieto povinnosti preniesli z niekoľkých veľkých spoločností (reálnych výrobcov obalov, ako napr. spoločnosti Mondi, Grafobal, … ) na obrovské množstvo všetkých spoločností, celý proces sa predraží. Vo finále to zaplatia koneční spotrebitelia, ktorí si tovar kúpia.

Negatívny dopad na životné prostredie

Zmena zákona, ktorej cieľom sú vo finále pozitívne dopady na životné prostredie, sama o sebe generuje zvýšené množstvo obalov a odpadov. Už len 560 tisíc zmlúv vytlačených v dvoch origináloch alebo prihlášky na MŽP (potrebné v papierovej forme), prinášajú potrebu obrovského množstva tlače (papier, náplň do tlačiarne, …) alebo odvoz separovaného odpadu pre spoločnosti, ktoré produkujú minimum odpadu, si vyžadujú jeho mimoriadne neefektívny odvoz.

Zvolala som hospodársky výbor

Situáciu som považovala za absurdnú a neúnosnú. Preto som ako predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti zvolala jeho zasadnutie, na ktoré som pozvala súčasného ministra životného prostredia, Lászla Sólymosa, aby nás o kritickej situácii informoval. Hoci s ním bol termín vopred dohodnutý, deň pred konaním mi listom odkázal, že na zasadnutie výboru nepríde. Nebolo tak možné získať od neho informácie o aktuálnom stave, ako ani diskutovať, čo so situáciou a opravou zákona ďalej.

Vyzvali sme ministra Sólymosa k zrušeniu nezmyslov v zákone o odpadoch

Keďže nebolo možné s ministrom Sólymosom diskutovať na výbore,