Miroslav Hajnoš: Klimatické zmeny spôsobia zvýšenú migráciu

Parížska klimatická dohoda (COP21), ktorá bola prijatá takmer pred rokom, sa za zaoberá alarmujúcimi klimatickými zmenami ohrozujúcimi našu planétu. Táto dohoda bola doposiaľ ratifikovaná 112 krajinami združených v Organizácii spojených národov. Ratifikovali ju aj Spojené štáty a Čína, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Miroslav Hajnoš, odborník na EÚ. 

Hlavným cieľom Parížskej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o jej obmedzenie na 1,5°C. Tieto opatrenia by mali priniesť výrazné znižovanie emisií skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry a postupný prechod na nové technológie. Prechod na tieto opatrenia by mal byť férový a nemal by ohroziť pracovné miesta.

Európska odborová konfederácia (EOK) vyzýva Európsku komisiu a všetky členské štáty Európskej únie na prehodnotenie stanovených cieľov do roku 2030 s cieľom zefektívnenia boja proti klimatickej zmene. Z politického hľadiska to zaväzuje vlády k zavedeniu spravodlivého preškolenia zamestnancov na nové pracovné pozície z dôvodu zmeny orientácie hospodárstva a na podporu dôstojnej práce vo svojich politikách v boji proti zmene klímy.

Odborári poukazujú najmä na aktívnu podporu pre pracovníkov v odvetviach, ktoré trpia prechodom na low carbon hospodárstvo. EOK zdôrazňuje svoju požiadavku na zriadenie fondu pre pracovníkov, ktorí budú zasiahnutí stratou zamestnania práve kvôli prechodu na ekologickejšiu výrobu. Účasť sociálnych partnerov v oblasti vývoja a implementácie low carbon stratégií predstavuje nevyhnutný krok pre ich úspech.

Klimatické zmeny spôsobia zvýšenú migráciu do Európy, najmä z afrických štátov. Preto by mala EÚ navýšiť svoje platby o najmenej 100 miliárd dolárov ročne do roku 2020 na podporu boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách. To všetko na základe záväzkov prijatých rozvinutým krajinami v roku 2010. EÚ sa musí taktiež zaoberať plánom pomoci pre tieto krajiny po roku 2020, ktorý bude v súlade so zmluvami zahrnutými v Parížskej Dohode. Hlavnou úlohou členských štátov EÚ by teda malo byť vybudovanie komplexnej politickej štruktúry na túto otázku, vrátane spolupráce s OSN na uznaní štatútu klimatických utečencov.