Karta sa obracia, teraz bude Európa vydierať Britániu

Čím viac konkrétnych čŕt začína nadobúdať brexit, tým viac je človeku ľúto, že s ním neprišli Briti o niečo skôr. Možno by boli svojím spektakulárnym odstrašujúcim príkladom zachránili zvyšok Európskej únie.

Britská ministerka Andrea Leadsom sľubuje svojim farmárom, že po odchode z únie im umožní, aby viac potravín vypestovali a viac ich aj vyiezli. Že kam a za aké ceny, o tom nič nehovorí. Ťažko povedať, či nad tým vôbec uvažovala. Možno chcú britskí farmári kŕmiť hladujúcu Afriku, otázkou však zostáva, na čom chcú zarábať a čím sa chcú uživiť.

V marci chce Británia konečne začať výstupový proces z EÚ a pokiaľ sa vláde jej veličenstva nepodarí v priebehu dvoch rokov vyrokovať obrovské množstvo separátnych dohôd, bude na kontinente čeliť temer neprekonateľným obchodným bariéram. Veľvyslanec Británie v EÚ a hlavný vyjednávač ostrovného kráľovstva Ivan Rogers, ktorý bol aspoň hypoteticky schopný dosiahnuť dohodu s úniou, práve odstúpil zo svojej funkcie. Dovolil si totiž povedať, že rokovania sa môžu natiahnuť aj na desať rokov. Obvinili ho, že kope viac za Európu ako za Anglicko a on sa porúčal.

Šanca Británie, že dosiahne vôbec nejakú dohodu, je pri tom naozaj rýdzo hypotetická. Jej uzatvorenie v praxi bude niečím medzi nočnou morou, v ktorej nemôžete utekať, hoci vás naháňajú a mokrým snom uhrovitého pubertiaka so Scarlet Johansson a Milou Kunis: frustrujúce a nedosiahnuteľné.

Briti si za tie roky v únii na „cherry picking“, čiže vyberanie hrozienok z koláča, zvykli tak dokonale, že ho už považujú za úplnú samozrejmosť. Sú skalopevne presvedčení, že sa zbavia všetkých otravných povinností voči Európe, pričom si budú môcť ponechať všetky výhody a privilégiá. Doteraz im to nepochybne fungovalo.

V minulosti Británia pravidelne vyvíjala úplne prostý a sprostý nátlak: ak ju Európa chce v únii, musí ustúpiť. Presne touto pákou si dokázala vydupkať aj poslednú várku separátnych výhod, no len čo ich získala, oznámila, že ona teda beztak odchádza. Urobila najhlúpejšiu chybu, akej sa vydierač môže dopustiť.

Briti, samozrejme, môžu aj naďalej vydierať temer každú jednu z členských krajín EÚ, stále je to obrovská ekonomika s obrovským vplyvom. No na úniu ako celok už žiadnu páku nemajú. Akúkoľvek dohodu s ňou budú musieť akceptovať všetky členské štáty, ktorých záujmy budú veľmi rôznorodé a často aj celkom protichodné.

Trebárs pre Poliakov je absolútne kľúčové, aby mohli v Británii aj naďalej slobodne pracovať. Pre Francúzov aby mohli aj naďalej vyvážať na ostrov svoje potraviny. Íri sa už teraz tešia na veľké finančné inštitúcie, ktoré sa plánujú z londýnskej City presunúť k nim.

Pragmatizmus napokon nevyhnutne zvíťazí nad slušnosťou. Každá jedna členská krajina bude  vydierať Veľkú Britániu a žiadať od nej veci, na ktoré by si predtým nedovolila ani pomyslieť. Ak ustúpi, bude na tom horšie, ako pred brexitom. Ak nie, nebude mať žiadnu dohodu a bude čeliť skutočnej ekonomickej pohrome.

S pravdepodobnosťou blízkou istote to bude škaredé, ale veľmi poučné.