Jana Kiššová: Škrabky so strategickým významom za pol milióna

Parlament za posledných päť rokov prijal 154 legislatívnych zmien pre podnikateľov. Výsledok? Okrem právnej neistoty aj nelichotivé výsledky. Slovensko sa v najnovšom rebríčku atraktivity krajín z hľadiska pracovných podmienok a príležitostí výrazne prepadlo. Predbehol nás aj Barbados. Ktovie, ako by sme dopadli, keby vláda v tomto smere nerobila radšej vôbec nič.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

Predstavte si, že idete autom a každých 10 kilometrov je všetko inak. Raz vám niekto vymení radiacu páku za brzdovú, inokedy musíte doplniť do vodičského kurzu potápačské skúšky, potom zase červenú farbu na semafóre vymenia za zelenú a keď konečne dorazíte do cieľa, zistíte, že musíte dodatočne zaplatiť za používanie diaľnice o 100 eur viac. Takto nejako sa dnes podniká na Slovensku.

Nedávno som písala o dôležitosti malých a stredných podnikov pre hospodárstvo každého štátu. Mnohé zdroje uvádzajú, že v krajinách OECD tvoria malé a stredné podniky viac ako 90% z celkového počtu podnikov a na zamestnanosti sa podieľajú významnými 70%. Všimli si toto vôbec kormidelníci tejto krajiny? Je totiž šokujúce, ako macošsky sa systémovo k tejto skupine podnikateľov dlhodobo správa vláda Roberta Fica. Každoročne zavádza nové pravidlá, povinnosti a poplatky, hoci sa nehanbila do svojho programového vyhlásenia napísať, že ich cieľom je znižovať byrokraciu a podporiť podnikateľov. Množstvo takýchto zmien každoročne rastie, čo najviac zaťažuje práve malé podniky. Tie, ktoré nemajú prostriedky na to, aby si platili zástupy daňových poradcov a právnikov, čo by im všetko sledovali a administrovali.

Rovnako nelichotivý je aj vývoj podmienok pre zamestnávanie. Toto sa z roka na rok sťažuje a dražie. Niet sa potom čo čudovať, že mnohé firmy nedokážu fungovať, vonkoncom nie vytvárať nové pracovné miesta, na „vlastný pohon“. Mnohé žijú zo dňa na deň, nedokážu sa rozvíjať, ani investovať a už vôbec nie konkurovať tým, ktoré štát štedro dotuje. Tie si samozrejme „štát“ rukami vlády precízne vyberá, podľa vlastného kľúča. Jedni platia, druhí dostávajú.

Podľa najnovších informácií dostane finančnú injekciu 6 firiem, ktoré na vznik necelých 400 nových pracovných miest zinkasujú z rozpočtu, teda z daní ostatných podnikateľov a zamestnaných ľudí, 9,65 milióna eur. Jedno pracovné miesto tak štát vyjde priemerne na 24 300 eur.

Zbytočne sa asi zamýšľam nad tým, čím je napr. firma VERSACO, vyrábajúca plastové puklice, metličky a škrabky, strategická. Určite je dôležitá, ako každá poctivo a čestne fungujúca firma. Čím je ale pre Slovensko hodnotnejšia alebo výnimočnejšia ako mnoho živnostníkov či iných podnikateľov, že práve na jej 20 nových pracovných miest, ktoré nás budú stáť  531 600 eur, sa skladajú firmy, ktoré žiadnu dotáciu nedostali. Ako majú iné firmy, teda firmy bez dotácií, fungujúce len z toho, čo samé vyprodukujú, konkurovať takým, ktoré dostanú od štátu 500 tisíc eur? Len tak, lebo vyrábajú plastové metličky a škrabky a zamestnajú 20 ľudí.

Toto je mimoriadne nebezpečná a nefunkčná hospodárska politika – najprv plošne pre všetkých sťažiť podmienky na podnikanie a potom selektívne vybrať firmy, ktoré z peňazí druhých štát zadotuje. Vytvára tak nerovnaké podmienky, čím jedných pred druhými diskriminuje. Navyše, takto „anorganicky“ vytvorené pracovné miesta nie sú obvykle dlhodobo udržateľné. Ich trvácnosť siaha len po dobu dotácie. Je to ako nosiť vedrá vody na púšť. Dočasne tam nejaká tráva vyrastie, hoci to bude drahé a zložité. No keď prestaneme vodu nosiť, tráva zahynie. Oveľa rozumnejšie a efektívnejšie je vytvorenie vhodných podmienok pre všetkých. V dobrých podmienkach musí prežiť, rozvíjať sa vytvárať pracovné miesta každá jedna životaschopná firma.

Strana Smer svojho času propagovala slogan o tom, ako si ľudia zaslúžia istoty. Ja mám pocit, že pre podnikateľov jedinou istotou ostáva neistota.

V podpore malého a stredného podnikania Slovensko nedokázalo pridať plyn za minulej Ficovej vlády a zjavne ho nepridá ani za súčasnej. Miesto zlepšovania podnikateľského prostredia pre všetkých nastoľuje dotačnú politiku, hoci riešenia sú na stole – zosumarizované v Agende 2020. Verím, že ich čas príde.