Slota aspoň vedel, koho má uraziť. Kapitán Danko ani to nedokáže

Minister obrany Peter Gajdoš vyhlásil, že „sila rozkazu je viac, ako zákon“. Pokiaľ v tom okamihu nebol pod vplyvom alkoholu alebo inej, menej legálnej chemickej substancie, mal by ho premiér radšej odvolať. Skôr, než napácha skutočné škody.

Že sa o rozkazoch nediskutuje, vo všeobecnosti v armáde naozaj platí. Gajdoša však nevolá verejnosť na zodpovednosť pre jeho vojenské rozhodnutia. Minister obrany nie je vojak. Je to civilný úradník. A novinári sa ho pýtali na neštandardné povýšenie iného civila do hodnosti kapitána. Aj to sa síce formálne deje rozkazom, nie však takým, o ktorom by nebolo možné diskutovať.

Nech si ale kapitán Danko tie svoje oslintané frčky pokojne nechá. Nech mu môžu navždy pripomínať, ako touto infantilnou náhradou erekcie zničil svoju politickú kariéru a mokré sny o premiérskom kresle.

Možno si aj Danko s Gajdošom všimli, že nielen plukovník Fico či plukovník Jahnátek, ale dokonca ani plukovník Paška nevyvolali vo verejnosti porovnateľné pobúrenie. Aj ich niekdajším voličom to zrejme prišlo úbohé, ale hneď ako ich prešiel pocit sprostredkovanej trápnosti, na celú aféru zabudli.

Danko najviac naštval svoj vlastný fanklub.

Zelená je pre hnedých neodolateľná: uniformy, naleštené baganče, rezký pochodový krok, vlajky, zbrane a frčky, slovééénskééé mááámííííčky - Danko pošpinil všetko, čo je im sväté. A potom ešte jeho gumácky minister vnútra nabľačal na ľudí - aj na slovenské mamičky a manželky vojakov - ako na bandu šmatlavých regrútov na buzeráku. To je politický ekvivalent skoku z 30. poschodia. Potom, čo sa polejete horľavinou, zapálite, rozpárate si brucho nožom a strelíte si do hrude.

Ján Slota bol síce hulvát a ťažko s istotou povedať, či sme ho niekedy videli na verejnosti triezveho. No Slota aj v ťažkej opitosti veľmi dobre vedel, koho má uraziť. Danko a Gajdoš nedokážu ani to.

Minister obrany sa ako člen vlády jednej z krajín Európskej únie úplne znemožnil a navždy diskvalifikoval. Rozkaz totiž nie je postavený nad zákon ani v armáde ako takej. Plnením rozkazov odporujúcich zákonom sa oháňajú výhradne vojnoví zločinci. No od konca druhej svetovej vojny to ešte žiadnemu nepomohlo.

Generál Gajdoš prosto nechápe rozdiel medzi armádou a civilným svetom. V hlave má zakorenené vzorce myslenia, ktorými ho indoktrinovali ešte v Československej ľudovej armáde v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, počas normalizácie: papalášstvo a aroganciu neobmedzenej moci.

Premiér si vlastne nemôže dovoliť ten luxus, aby po takomto excese ponechal Gajdoša na poste ministra obrany. Naháňa mu voličov priamo do náruče fašistov, ktorým sa po dlhom vajataní Fico konečne rozhodol postaviť. Lenže preceda si nemôže dovoliť ani ten luxus, aby odvolal ministra svojho koaličného partnera. Znamenalo by to predčasné voľby, po ktorých by sa už fašistom nemal kto postaviť.

Fico sa napokon aj k tomuto problému bude musieť postaviť tak, ako v poslednom čase ku všetkým: chrbtom. Na štyri. Tváriť sa, že to takto chcel. Drsne, bez lásky a lubrikantu.