Anna Záborská: Máme menej odvahy hľadať pravdu a spravodlivosť

Pre toto moje konštatovanie niet lepšieho príkladu ako opätovná snaha zrušiť Mečiarove amnestie. Tá v týchto dňoch čaká na svoj ďalší verdikt v podobe ústavného zákona v slovenskom parlamente. A nie som ani teraz optimistka. Skôr naopak, čoraz viac ma pokúša pocit, že toto bremeno si aj naďalej budeme vliecť so sebou.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila europoslankyňa europoslankyňa Anna Záborská. 

Nedokážeme nájsť dostatok odvahy hľadať pravdu a spravodlivosť. Stratili sme túto dôležitú vlastnosť. Menej odvahy, ako tak spravodlivosti, trocha pravdy. Nepozerať sa na zlo a krivdu priamo. Obísť to, a hovoriť ako sa nič nedá robiť.

Ale niekto sa tu na hanebné amnestie pozrel inak. Odborne, s argumentami, s jasným definovaním zla a uchopiteľným návodom na nápravu stavu. A podľa mňa, s veľkou dávkou odvahy a zmyslu pre spravodlivosť. Dvadsaťšesť autorít z právnického sveta nám povedalo ako sa to dá. Ako sa dá zlo poraziť, a ako sa konečne dostane von z tejto krajiny.

Namiesto potlesku sa však autoritám, ktoré verejne vystúpili v prospech spravodlivosti, dostalo zatiaľ iba spochybňovania a odmietania.

Pozrime si napríklad prvý dôvod, ktorý autori výzvy na zrušenie amnestií uvádzajú. Je to dodržiavanie medzinárodných záväzkov. V tomto prípade ide o Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý Slovensko ratifikovalo koncom roka 2014. „Podľa tejto medzinárodnej zmluvy, ktorá ma prednosť pred zákonmi, vzniká náš pozitívny záväzok prijať potrebné opatrenia na zabránenie činom, ktoré maria vedenie vyšetrovania. A tiež na potrestanie činov únosu, ktorých sa dopustili zástupcovia štátu.“ Podľa autorov výzvy má tento dokument zásadný vplyv aj na kauzu Mečiarových amnestií, a vytvára nový právny stav, ktorý tu pred prijatím dohovoru nebol.

Tento, podľa mňa, zásadný argument uznávaných právnikov nezaznieva nikde, hoci oni sami ho dali na prvé miesto. Nezaujíma politikov, nezaujíma médiá. Ide sa podľa starého klišé, ako sa amnestie zrušiť nedajú. Je to povrchné, ale pohodlnejšie. Žiaľ, taký bude aj výsledok a aj obraz tejto krajiny.

Výnimku budú mať v tomto prípade už spomínaní právnici, sudcovia a akademici. Týchto dvadsaťšesť ľudí nám nastavilo zrkadlo ako nemusíme byť povrchní a opatrní. Ako sa dá pomenovať zlo, a ako sa dá s ním skoncovať. Ich iniciatívu si vážim o to viac, že sú viacerí príslušníkmi sudcovského stavu. Mnohé mená som počula prvýkrát. Nepoznám ich. Sú to nezávislí sudcovia, väčšina na vrcholných pozíciách. Mohli zostať ticho sedieť v súdnych sieňach, oblečení do  svojich talárov a ďalej riešiť spory, ktoré zrejme nie sú jednoduché. A nekomplikovať si život. Vážim si, že sa ozvali, že verejne vyslovili svoj názor. A ponúkli svoje vedomosti na riešenie rébusu, ktorý je akoby prekliatím našej modernej histórie.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila europoslankyňa Anna Záborská.