Miroslav Hajnoš: Spravodlivejšia mobilita pracovnej sily v EÚ bude témou tohto roka

Mobilita pracovnej sily je základným kameňom vnútorného trhu a európskym občanom a podnikom môže priniesť pracovné príležitosti a prosperitu. EÚ sa už desaťročia usiluje o zvýšenie mobility pracovnej sily v Európe za spravodlivých podmienok odstraňovaním prekážok rôzneho druhu.

Komentár píše odborník na EÚ Miroslav Hajnoš, uverejnený aj na spravodajskom portáli EuropskeNoviny.sk.

Z aktuálnych štatistík vyplýva, že v EÚ je v súčasnosti viac ako 7 miliónov pracovníkov, ktorí sa presťahovali za prácou do iného členského štátu a viac ako 1 milión cezhraničných pracovníkov, ktorí žijú v jednom členskom state a za prácou denne dochádzajú do iného členského štátu. Posledným typom sú vysielaní pracovníci, ktorých vysiela domáca firma na prácu do iného členského štátu na isté časovo ohraničené obdobie, a tých sú viac ako 2 milióny.

EÚ podporuje mobilitu tým, že ako uchádzačom o zamestnanie, tak aj zamestnávateľom v Európe pomáha, aby sa o sebe navzájom dozvedeli, nech sú kdekoľvek. Taktiež sa usiluje zabezpečiť, aby mobilní pracovníci EÚ neboli zneužívaní, napomáha koordinovať boj proti nelegálnej práci. Príkladom môže byť projekt Your First EURES Job, ktorý je zameraný na pracovnú mobilitu a prostredníctvom ktorého si mladí ľudia môžu nájsť prácu, stáž alebo učňovskú prípravu v inom členskom štáte EÚ, Nórsku alebo na Islande. Zamestnávatelia rovnako môžu nájsť kvalifikovaných pracovníkov.

V súčastnosti je aktuálna téma revízie smernice o vysielaní pracovníkov. Hlavným cieľom Bruselu je zaviesť zásadu, aby sa na rovnakom pracovnom mieste uplatňoval rovnaký spôsob odmeňovania za rovnakú prácu. V súčasnosti je tento princíp záväzný len pre vysielanie pracovníkov v stavebnom sektore či v sektore, ktorý si určí členský štát EÚ sám. Jedným z hlavných argumentov pre túto zmenu je snaha zabrániť sociálnemu dumpingu. Staré členské štáty EÚ pociťujú totiž tlak na znižovanie úrovne sociálnych podmienok v dôsledku hospodárskej súťaže so štátmi s nižšími sociálnymi štandardmi.

Viaceré krajiny však mali k revízii smernice, ktorou sa má zaviesť rovnaký spôsob odmeňovania pracovníkov, výhrady. Slovensko je jednou z 11 členských krajín, ktoré návrh pripomienkovalo a vystavilo tzv. žltú kartu. Štáty mali napríklad obavy, že smernica obmedzí voľný pohyb služieb, čo odstráni konkurenčnú výhodu krajín s nižšími mzdami.

Keď sa mobilita pracovnej sily uskutočňuje na základe spravodlivých podmienok a predstavuje pozitívnu voľbu, môže byť pre pracovníkov, zamestnávateľov a celú spoločnosť obohatením a prínosom. Výrazným spôsobom môže prispieť k úsiliu dosiahnuť ciele v oblasti zamestnanosti a hospodárskeho rastu v EÚ a keďže pomáha vyrovnať rozdiely v miere zamestnanosti v členských štátoch a prináša pracovné sily a talenty tam, kde sú potrebné, môže umožniť lepšie rozdelenie ľudských zdrojov a tiež podporiť prenos poznatkov, inováciu a rozvoj zručností, čo je vo svete plnom technologických zmien veľmi dôležité. Zároveň môže pomôcť zmierniť dôsledky starnutia pracovnej sily v cieľovej krajine.

V záujme spravodlivej mobility treba skonštatovať, že je nevyhnutné zaručiť dodržiavanie zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste a nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti v súlade s európskym acquis pre európskych mobilných pracovníkov, ktorí využívajú právo na voľný pohyb a ktorí musia rešpektovať pracovné podmienky a pravidlá určovania miezd v hostiteľskej krajine, a to v plnom súlade so systémami kolektívneho vyjednávania a pracovných vzťahov v jednotlivých krajinách.