Juraj Miškov: Prečo sú Slováci málo šťastní?

Ak chceme, aby Slovensko patrilo medzi šťastné krajiny, ak chceme, aby sme mali šťastnejší a spokojnejší život, mali by sme začať od seba. Napríklad aj tým, že budeme zmýšľať nielen o sebe, ale aj o ľuďoch okolo nás – známych či neznámych – aspoň o čosi pozitívnejšie ako doteraz.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Juraj Miškov, predseda strany SKOK – Európski liberálni demokrati a bývalý minister hospodárstva.

Miera dôvery v demokratické inštitúcie (prezident, vláda, parlament, súdy..) patrí na Slovensku k najnižším v Európskej únii. Minulý týždeň sa mi však v pretlaku informácii podarilo zachytiť jednu dôležitú správu. Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied prezentovali výsledky výskumu všeobecnej dôvery na Slovensku.

Všeobecná dôvera sa obvykle definuje ako presvedčenie, že vo všeobecnosti sú ľudia dobrí a poctiví a neoklamú, či nepoškodia nás. Všeobecná dôvera je podľa sociológov dôležitou a určujúcou silou sociálnych vzťahov. Jej vysoká miera prispieva, okrem iného, k dobrej spoločenskej atmosfére, efektívnemu fungovaniu demokracie a ekonomiky, ale aj k subjektívnemu pocitu šťastia a spokojnosti so životom.

Podľa výsledkov výskumu sú Slováci v styku s inými ľuďmi skôr veľmi opatrní. Na otázku „Myslíte si, že väčšine ľudí možno dôverovať, alebo že v styku s inými treba byť veľmi opatrný?“ odpovedalo až 84% respondentov, že „opatrnosti v styku s inými ľuďmi nikdy nie je nazvyš“ a iba 14,9% sa domnieva, že „väčšine ľudí možno dôverovať“. V porovnaní s inými európskymi krajinami je tak miera všeobecnej dôvery na Slovensku veľmi nízka, ešte horšie sú na tom sú Bulhari, Albánci, či Kosovo.

Zdroj: SAV, Výskum CSES a ISSP Slovensko 2016

Naopak, najvyššia miera všeobecnej dôvery je už tradične veľmi vysoká (50% a viac) v severských krajinách ako Dánsko, Nórsko, Fínsko, Švédsko, Island alebo Švajčiarsko a Holandsko, ktoré sú známe nielen vysokou kvalitou života, ale zároveň kraľujú rebríčku najšťastnejších krajín sveta. Slovensko sa v rebríčku najšťastnejších krajín sveta, ktorý zverejňuje OSN umiestnilo až na 45 mieste.

Zdroj: OSN, World Happiness Report 2016

Možná vzájomná súvislosť medzi subjektívne pociťovaným šťastím a dôverou zaujala aj vedcov, ktorí zistili, že jednou z vlastností šťastných ľudí je, že dôverujú sebe a iným ľuďom. Nešťastní ľudia, naopak, vykazujú nízku mieru sebadôvery a taktiež neveria ani druhým ľuďom. Nešťastní ľudia sú presvedčení, že za ich (nešťastné) životy vždy môžu iní. Taktiež sú veľmi náchylní veriť konšpiráciam a akýmkoľvek negatívnym správam.

Záver nie je nijako prekvapujúci. Ak chceme, aby Slovensko patrilo medzi šťastné krajiny, ak chceme, aby sme mali šťastnejší a spokojnejší život, mali by sme začať od seba. Napríklad aj tým, že budeme zmýšľať nielen o sebe, ale aj o ľuďoch okolo nás – známych či neznámych – aspoň o čosi pozitívnejšie ako doteraz.