Sociálny demokrat Fico si piple fašistickú políciu

Čo vlastne znamená, ak podľa policajného prezidenta „Európania sa stávajú nevoľníkmi vo vlastnej krajine aj vďaka uplatňovaniu ľudskoprávneho imperializmu zo strany protinárodne orientovaných štruktúr“? Sú ľudské práva v rozpore s národným záujmom? Tibor Gašpar sa totiž pod toto tvrdenie nepodpísal omylom, stojí si za ním. Vraj, ako každý občan tejto krajiny, má na svoj politický názor právo.

Gašpar sa dokonca odvolal na antidiskriminačnú doložku zákona o štátnej službe, podľa ktorej nemôže byť za svoj názor diskriminovaný. Nech to posúdia právnici, ak ich to zaujíma. Kľúčová je celkom iná otázka: prečo sa policajný prezident odvoláva na antidiskriminačnú doložku, ktorú zotročenému národu nadiktoval ľudskoprávny imperializmus? A tú treba položiť inému odborníkovi.

Nie, nemusí to byť psychiater. Minimálne na bežný laický pohľad to naozaj nevyzerá tak, že by bol policajný prezident duševne chorý. S pravdepodobnosťou blízkou istote je plne spôsobilý vykonávať všetky právne úkony a plne zodpovedá za všetky svoje skutky, výroky i podpisy. Bolo by však upokojujúce, keby sa na šéfa ozbrojenej represívnej zložky štátu pozrel psychológ. Keby kvalifikovaný expert potvrdil, že Gašparov intelekt dosahuje aspoň mentálnu subnormu.

Policajný prezident, spolu s ostatnými signatármi sa pýta, či sme sa stali takými „ostýchavými“ a v podstate zbabelými, že sa zdráhame jednoducho nazvať hlupáka – hlupákom, podliaka – podliakom, parazita – parazitom? „Asi nie,“ potvrdzuje svojím podpisom Tibor Gašpar - dúfajme, že iba hlupák a nie vypočítavý podliak či nebodaj úplatný parazit. Lebo ako jeho podpis pod fašistickým manifestom „hospodárskeho klubu“, tak aj výsledky polície pod jeho vedením, by dokázala každá z týchto troch možností ľahko a zrozumiteľne vysvetliť.

Hoci policajný prezident nijak zvlášť neľúbi „ľudskoprávny imperializmus“, ešte u nás platí prezumpcia neviny. Zaslúži si, ako ktorýkoľvek iný občan, aby sme o jeho zlých úmysloch pochybovali, kým sa vierohodne nedokáže opak. Vylúčme teda podlosť i parazitizmus. Nebojme sa hlupáka nazvať hlupákom a chlapa s fašistickými názormi - fašistom. Fašizmus napokon nie je nadávka, ale politologický termín.

Policajný prezident je zrejme fašista. Hodnotovo pevne ukotvený profesionál s  úmyslami čistými ako čerstvo napadnutý bieloskvúci sneh. Hlboko presvedčený fašista, úprimne odhodlaný oslobodiť svoj národ spod imperialistickej ľudskoprávnej poroby.

Nie je na tom nič čudné. Fašizmus je totalitné zriadenie, ktoré, medzi iným, znamená policajný štát. Koľkože tak asi bude policajtov, ktorým by sa predstava policajného štátu z hĺbky duše bridila? Fašistický spôsob myslenia je v policajnom zbore, z podstaty veci, podstatne rozšírenejší, ako nadšenie pre koncept prezumpcie neviny. Ovládať a trestať je nepomerne jednoduchšie a vďačnejšie, ako pomáhať a chrániť. To je úplne pochopiteľné.

Nepochopiteľné je to, že fašistického policajného prezidenta si piple vláda sociálnych demokratov. Dokonca aj keď sú to len takí trhoví socdemáci, ako Fico s Kaliňákom.