Vie to každý: feťáci klamú a poslanci kradnú

Ombudsmanka Jana Dubovcová len potvrdila, čo si mnohí mysleli: prípadný sexuálny predátor nenájde lepší priestor na sebarealizáciu, ako polepšovňu. Spoločenský postoj malebnej krajinky pod najmenšími veľhorami sveta je jasný: nie deti majú problém s drogami, ale dospelí majú problém s deckami na drogách. Resocializačné zaradenie je prosto basa pre zlých spratkov. arpi

Garantovať, že nikto počas resocializácie žiadne dieťa nezneužije, je skutočne nemožné. Z podstaty veci. Niežeby práca s problémovými deťmi nepriťahovala aj skvelých ľudí, ktorí chcú pomáhať. Niektorí pri nej dokonca aj vydržia a urobia kus úžasnej práce. Rovnako nevyhnutne však priťahuje aj dravcov. Resocializačné centrum je pre sexuálneho predátora niečo ako spoľahlivo uzavretý košiar plný jahniatok pre vlka.

Deti, ktoré berú drogy, sa veľmi rýchle naučia, ako si na ne zarobiť. Kradnú, podvádzajú, klamú a keď to inak nejde, predávajú aj svoje telá. Keby si na drogy nasporili z vreckového a veľkonočnej šibačky, mnohé z nich by v resocializačnom centre vôbec neskončili. Ich rodičia by ani naďalej nevideli, že niečo nie je v poriadku.

Zneužiť detských narkomanov je omnoho jednoduchšie, ako ich liečiť. Sú to prirodzené obete. V izolácii veľmi ľahko manipulovateľné a aj keby sa napokon vonku sťažovali, neuverí im nik. Veď feťáci kradnú a klamú. Ako politici. To predsa vie každý.

Stačí, aby kontrola zo strany štátu nebola priveľmi dôsledná a už nie je otázkou, či budú deti v systéme zneužívané a týrané, iba že koľko a ako veľmi. A Jana Dubovcová vie normálne vecne doložiť, že kontrola dôsledná nie je. Dokonca ani vtedy, keď vzniknú dôvodné podozrenia. Ba ani vtedy, keď sa prevalí verejný škandál.

Človek by čakal, že poslanci sa zľaknú, aj im príde nevoľno, ombudsmanke sa slušne poďakujú a okamžite začnú vymýšľať systém, ktorý by do budúcnosti eliminoval aspoň tie najhrubšie zhovädilosti toho aktuálneho. Že Erik Tomáš, poslanec a premiérov mediálny stratég, namiesto toho odpovedal ombudsmanke zúrivým osobným útokom, by ešte samé o sebe neznamenalo nič. Jeho schopnosti sú také, ako aktuálne preferencie Smeru. Nie Tomášov hysterický krik o útoku na vládu, ale mlčanie jeho kolegov je desivé.

Fakty hovoria, že na Slovensku je týranie detí v resocializačných zariadeniach systémovo možné. Hoci ho doposiaľ v žiadnom konkrétnom prípade jednoznačne nedokázali, neznamená to, že tu ani niet čo dokazovať. Je to trochu ako Kaliňákove tvrdenie, že policajti nehľadajú korupciu na najvyšších poschodiach slovenskej politiky, pretože tam žiadna nie je.

Kto si osvojí túto logiku, stáva sa spolupáchateľom. Je to ako keby niekam on osobne zamkol decko v problémoch a mal s ním sex. Vlastne je to horšie. Pretože sotva by sám zvládol znásilniť toľko detí, koľkým ku znásilneniu svojim konaním dopomôže.