Vaša obľúbená sociálna sieť sa zmení na hatebook. Zvyknite si

Ak prominentný bloger, Biela vrana a lovec fašistov Ján Benčík dostane od Facebooku dvakrát po sebe zákaz za uverejnenie nenávistných prejavov iných ľudí, ktorých však administrátori nijako nepostihli, vyvoláva to otázky: Podporujú admini fašizmus? Čo fetujú? Čo s tým urobíme? Všetky sú naivné a svedčia nielen o úplnej nevedomosti, ale aj o nepochopení svojho vlastného vzťahu k facebooku.

Ľudia sa obvykle čudujú, že keď nahlásia prejav, ktorý je celkom otvorene nenávistný a vyzýva k násiliu, príde im len stručná odpoveď, že neporušil štandardy komunity a nikto ho riešiť nebude. A úplne sa im zasekne rozum na informácii, že Benčík fasol na tri dni „banán“, lebo uverejnil, ako sa mu nejakí náckovia vyhrážajú zabitím. Však každý príčetný človek by vykopol tých náckov. Nie na tri dni, ale už navždy.

A veru, každý príčetný človek by tak učinil. Lenže tieto veci neriešia ľudia, ba ani len umelé inteligencie. Rozhodujú bezduché algoritmy. Facebook nezaujíma, za čo vás nahlásili, ale koľkí vás nahlásili. Ide mu o to, aby čo najväčší počet užívateľov trávil čo najviac času uňho, aby im mohol zobraziť čo najviac reklamy.

Pomer ľudí, ktorým váš prejav spôsobuje značný stupeň nepohodlia, k tým, ktorých vaša virtuálna prítomnosť teší, sa dá matematicky zrátať. Veľmi zhruba: ak počet páčikov pod vaším statusom delený počtom nahlásení nevhodného obsahu je nižší ako hodnota X, status zmizne, alebo aj dostanete zaracha na čas Y. Kdesi nad tým všetkým existuje človek, ktorý môže strojové rozhodnutie revidovať, ale robí to len celkom výnimočne.

Najaktívnejšie a najlepšie organizované na sociálnych sieťach sú tie skupiny, ktoré si nemôžu dovoliť pútať pozornosť v reálnom svete. Islamistickí fanatici, teroristi, neonacisti a, samozrejme, aj slovenskí fašisti. Majú napríklad svoje uzavreté skupiny, do ktorých jednoducho nahodia veci, ktoré sa im nepáčia. Väčšina z nich tam aspoň raz za deň nakukne a nahlási ich. Podľa posledných prieskumov predstavujú druhú najsilnejšiu opozičnú politickú silu.

Jána Benčíka dnes objektívne oveľa viac ľudí úprimne a z hĺbky duše nenávidí, ako obdivuje. Facebooku to stačí.

Pri súčasnom globálnom trende, ktorý dokázal vyprodukovať také fenomény ako je Trump alebo Brexit, treba rátať s tým, že facebook sa postupne pretransformuje na fakebook a hatebook. Ako sa bude fašizmus stávať mainstreamom, etabluje sa nenávistný a násilnícky prejav ako norma. Obvykle budú vyhadzovať slniečkárov za protinárodné statusy.

Deje sa to hlavne preto, že facebook nemá vo svojom genetickom kóde žiadne etické princípy. Je to len stroj na peniaze, ktorý zarobil za minulý rok 26 miliárd dolárov. Google, ktorého sme sa najviac obávali, že by sa raz mohol stať „veľkým bratom“, mal firemné motto Don't be evil – nebuď zlý. Pôvodným mottom facebooku bolo Move Fast And Break Things – čo sa dá veľmi voľne preložiť ako „buď rýchly a rozbíjaj“.

Facebook je predátor a vy ste jeho potravou. Preto dodnes nemá pre svojich užívateľov zákaznícku linku ani reklamačné oddelenie. Nie sú to jeho zákazníci. Užívatelia sú jeho produktom. Ich predáva reklamným a mediálnym agentúram. Za  jedného utŕži zhruba 40 centov mesačne. Čo je dotyčný zač, ho nezaujíma o nič viac, ako farmára povaha jeho prasiat. Jeho sťažnosti majú rovnakú váhu, ako nespokojné chrochtanie nad válovom s menej chutnými pomyjami.

Facebook nemôžete zmeniť, iba opustiť. Lenže ako by ste to potom oznámili svojim priateľom?