Keď Ficovi neostane žiadna iná možnosť, môže urobiť aj niečo slušné
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Ak Marek Maďarič po premiére filmu inšpirovaného únosom prezidentovho syna povie, že by hlasoval za zrušenie amnestií, netreba z toho ešte vyvodzovať ďalekosiahle závery. Právny názor ministra kultúry nebýva záväzný. Síce je to aj hlavný ideológ najsilnejšej vládnej strany, ale od politického kšeftu a každodenného handlovania ho držia pekne ďaleko. A hoci patrí Maďarič ideologicky skôr k tomu menej vkusnému, čo v Smere majú, hrubú špinu na sebe nemá a v jej otázkach je skôr naivný.
Nie je zvlášť ťažké uveriť, že Maďarič prezentoval svoje skutočné osobné presvedčenie. Ani predstava, že by napokon fakt hlasoval v súlade so svojím svedomím, nie je mimo reality. Otvorenou ostáva otázka, či by pri tom musel porušiť stranícku disciplínu, alebo sa postoj Smeru v tejto otázke začína meniť. Mohol by sa, a to z celkom vierohodných - zištných dôvodov.
Keď Kotlebova strana v prieskumoch dvoch rôznych agentúr skončí ako tretia, len s minimálnou stratou na Sulíka, je Ficovi jasné, že má problém. Veľký problém. Nie taký veľký, ako si predstavujete. Oveľa väčší.
Dnes je už verejným tajomstvom, že Kotlebovi voliči dávajú v prieskumoch zavádzajúce odpovede. Cielene tvrdia, že by volili Smer alebo SaS. Neklamú preto, že by sa za svoju skutočnú politickú preferenciu hanbili. Považujú prieskumnú agentúru za súčasť establišmentu, čiže za nepriateľský subjekt, ktorý treba čo najviac zmiasť. Problémom je, že nevieme, aká je táto skupina veľká. Je Kotlebova strana druhá najsilnejšia? Doťahuje sa už aj na Smer? Predbieha ho? Nevieme.
Jedným z Ficových mnohých talentov je jeho schopnosť vycítiť nálady ľudí. Je v tom lepší, ako sofistikované štatistické nástroje. Preto dokázal vyhrať voľby až potom, čo kopol svojho politického marketéra Fedora Flašíka do gatí a začal sa voličovi predávať sám a po svojom. A teraz by mohol cítiť také celospoločenské nálady, po ktorých by aj odvážnejší ľudia upadli do paniky.
Jedna zo základných poučiek hovorí, že politici dokážu konať aj rozumne, ale až potom, keď vyčerpali všetky ostatné možnosti. Ak Fico dospel k záveru, že mu už naozaj nič iné neostáva, môže prekvapiť a začať sa správať slušne. Hoci aj nechať svojich ľudí hlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré môžu byť po právnej stránke aj veľmi zložitým problémom, no z morálneho hľadiska sú tým najprimitívnejším svinstvom, aké kedy táto krajina zažila.
Zrušením amnestií by navyše nikto nič neriskoval. Reálne niečo vyšetriť po takej dlhej dobe - tak, aby s tým mohol ísť prokurátor pred súd - je prakticky nemožné. Aj keby to nevyšetroval špeciálny prokurátor, ktorý si po tuctoch berie tie najdrsnejšie prípady, aby potom nepodal ani jedinú obžalobu.