Jana Kiššová: SaS a krídla? Skôr krídlo a krídelko

Za rastúcimi preferenciami Mariana Kotlebu vidím dlhodobé neriešenie veľkého množstva spoločenských problémov, nevymožiteľnosť práva a postupnú stratu viery, že politici pri moci myslia aj na niečo iné ako na svoje záujmy.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS. 

V strane SaS ste to mali v poslednom období relatívne turbulentné. Odchod Jozefa Mihála, tiež sa hovorí o formujúcich sa dvoch krídlach. Čo sa deje v SaS? 

Situáciu v strane nevnímam turbulentne. Turbulentné sú možno rozhodnutia jednotlivcov. V tomto kontexte vnímam aj odchod Jozefa Mihála. Bol to prirodzený dôsledok viacerých okolností posledných mesiacov, možno rokov. Na jednej strane mimoriadne vyťaženie na odborných školeniach a na druhej strane tlak, ktorý je u nás v klube kladený na poslancov a ich aktívnu parlamentnú prácu. Tieto dve veci nebolo možné skĺbiť, čoho výsledkom bola aj opakovane medializovaná kritika, a to nie len Jozefa, ale aj SaS v súvislosti s jeho častými absenciami v parlamente. Jozef za hlavný dôvod označil v médiách názorové nezhody s predsedom Richardom Sulíkom. Áno, vnímala som v našich vnútrostraníckych debatách jeho akcent najmä na humanitárne aspekty utečeneckej krízy, ale ani ako kandidát na predsedu strany svoje odlišnosti jasne nekomunikoval. Venoval sa hlavne ekonomickým témam a v nich som neregistrovala žiadne zásadné trecie plochy.

A tie dve krídla?

Toto je metafora na vyjadrenie názorovej pestrosti. V realite je to pár jednotlivcov, ktorí možno majú na isté témy odlišný názor, ale najmä inú predstavu o svojom politickom kariérnom raste. Takéto pnutie medzi tým, že si niekto myslí o sebe a svojich schopnostiach niečo iné, ako si to myslí jeho okolie, je súčasťou nášho života. Stretneme sa s tým v práci, pri kolektívnom športe i v politických stranách. Takže ak môžem pokračovať v metaforách, reč je skôr o krídle a krídelku. Stranu SaS preto vnímam mimoriadne konzistentne a zásadovo, o čom svedčí aj náš program, ktorý dlhodobo razí jednotnú líniu, bez zásadných zmien alebo oportunistických otáčaní kormidla. Sme stále liberálna pravicová strana, kde sa o veciach otvorene diskutuje a hľadajú sa dobré riešenia pre Slovensko a jeho občanov. Som presvedčená, že to tak aj ostane.

Ako vnímate odchod Jozefa Mihála, jedného zo zakladajúcich členov?

Jozef je bezpochyby veľký odborník, spolupracovali sme na viacerých témach, napríklad na Liberálnom zákonníku práce a mnohých ďalších. Bude mi naša spolupráca chýbať. No chápem jeho dôvody, ako aj fakt, že život je niekedy zmena. Na tú má každý z nás právo a ostatným to ostáva len rešpektovať. Na druhej strane, SaS našťastie nestojí na jednom človeku a ani len na zakladajúcich členoch. Naše rady boli posilnené o mnohých kvalitných odborníkov, spomeniem napríklad Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Karola Galeka a mnohých ďalších. Z hľadiska odbornosti je Jozefova strata veľká, ale nie zas fatálna. Skôr či neskôr sa s ňou vyrovnáme.

Z vyjadrení Jozefa Mihála vyplýva, že šéf najsilnejšej opozície trávi veľa času v zahraničí. Mal by podľa vás namiesto Európskeho parlamentu byť radšej poslancom slovenského parlamentu?

Áno, mal, hovorila som s ním o tom nespočetne veľakrát. A to napriek tomu, že jeho pôsobenie v europarlamente prináša množstvo pridanej hodnoty aj pre domácu politiku. Ľudia, ktorí na Slovensku hľadajú alternatívu k súčasnej vláde, chcú mať svojho lídra doma. Potrebujú ho vidieť, vnímať a počuť brániť ich záujmy tu na Slovensku, vyjadrovať sa k domácim problémom a potrebujú mať pocit, že to tu s nimi všetko odžíva a je pripravený „byť v tom s nimi“. A napriek tomu, že Richard Sulík na Slovensku trávi veľa času a skutočne sa domácim problémom venuje, už samotný fakt, že je europoslancom, mu uberá možnosť dať im plnohodnotne tento pocit.

Zmenil sa Richard Sulík za tie roky, ako ho poznáte?

Áno, zmenil. Politika je plná rôznych vzťahov, väzieb, situácií a prekvapení, ktoré človeka jednoducho formujú a menia, a to oboma smermi.

Môžete by konkrétnejšia?

Získal nové skúsenosti v domácej, ale aj zahraničnej politike a teda zlepšil svoje schopnosti nazerať na Slovensko i SaS zo širšej perspektívy.

A tie negatíva?

Napriek mnohým negatívnym skúsenostiam zostal stále príliš dôverčivý k ľuďom, ktorí si jeho dôveru nezaslúžia. Je to však súčasť jeho emocionálneho života. Richard sa vie nadchnúť, zapáliť pre vec, no niekedy stratí nadhľad, odstup. Prirovnania jeho vnútorného sveta k excelovskej tabuľke, ktoré o ňom šíria niektorí spoluobčania, sú preto celkom vedľa. Nezmenil však svoje hodnotové vybavenie, je to stále pravicový liberál. A to je podstatné.

Čo mienite robiť s neustále rastúcimi preferenciami Mariana Kotlebu?

Za rastúcimi preferenciami Mariana Kotlebu vidím dlhodobé neriešenie veľkého množstva spoločenských problémov, nevymožiteľnosť práva a postupnú stratu viery, že politici pri moci myslia aj na niečo iné ako na svoje záujmy. Potom je tu ďalší aspekt – vylúčenie tejto strany z verejného diškurzu. Ich postoje a názory sú síce vystavené kritike, ale nemusia ich v priamej konfrontácii obhajovať. To extrémistom situáciu uľahčuje. Občania a zvlášť mladí ľudia s radikálnymi názormi a radikálnym sklamaním zo stavu tohto sveta potom majú značne obmedzený prístup k tomu, aby sa niečo dozvedeli o dôsledkoch extrémistických ideológií. Teda o tom, že ich spoločným menovateľom je násilie a despotizmus. Keby nadšenci pre komunizmus alebo národný nacionalizmus tušili, k akým masakrám a tragédiám tieto ideológie budú viesť, zrejme by ich ten idealizmus rýchlo prešiel. Takže tu dnes existujú akoby dva paralelné svety, ale hlavne jedna zásadná výzva pre demokratické politické sily a opozíciu: Ponúkať kvalitné a uveriteľné riešenia a pustiť do tohto boja myšlienok aj „kotlebovcov“. Nech je v konfrontácii priestor ukázať, že sme lepší, uveriteľnejší, odbornejší a že naše návrhy sú efektívnym liekom na riešenie problémov.. Potom ponuka jednoduchých, hoci populistických, no radikálnych až extrémnych riešení zostane tam, kam patrí – na okraj spoločnosti.

Nedávno ste opäť odvolávali Roberta Fica, má to podľa vás význam?

Inštitút odvolávania premiéra je mimoriadnym nástrojom a mal by byť využívaný v mimoriadnych situáciách. Ten obrovský chaos, zmätok a množstvo poškodených občanov v dôsledku nehoráznych zvýšení cien energií určite takýmto mimoriadnym dôvodom je. Nie som naivná, aby som si myslela, že sa nám podarí premiéra odvolať. No je dôležité na veľké problémy a pochybenia vlády a jej predstaviteľov aj takouto formou poukazovať. Je to dôležitá súčasť poctivej opozičnej práce. Okrem toho, je to aj priestor, aby sa o vzniknutých problémoch hovorilo a aby si aj občania mohli vypočuť priamu konfrontáciu politických oponentov – teda argumenty opozície a protiargumenty koalície, ktorá obvinenia vyvracia. Aj na základe takejto konfrontácie si môžu spraviť ľudia na vzniknutú situáciu názor.

Ako hodnotíte podnikateľské prostredie na Slovensku, čo sa zmenilo za posledné roky?

Podnikateľské prostredie dostalo u nás za 10 rokov vlády Roberta Fica zabrať. Nie je to len zvyšujúce sa daňové a odvodové zaťaženie , sú to hlavne mnohé pribúdajúce povinnosti a poplatky pre podnikateľov, ktoré ich nie len oberajú o čas a peniaze, ale ich ani nestíhajú poriadne sledovať. Mnohí podnikatelia hovoria, že dnes je takmer nemožné plniť 100% povinností, ktoré sú na nich kladené, aj keby veľmi chceli. Táto situácia najviac ubližuje drobným firmám a živnostníkom, ktorí nedisponujú armádou úradníkov a právnikov, ktorí by legislatívne zmeny sledovali a zabezpečovali ich plnenie. Tieto nepriaznivo nastavené podmienky vláda kompenzuje rôznymi podpornými a dotačnými schémami pre vybrané firmy. To je ďalší nezdravý prvok hospodárskej politiky. Totiž na to, aby štát mohol niekoho konkrétneho zvýhodniť, ostatných znevýhodní. Najprv musí tisícom podnikateľov cez dane vziať, aby jednému konkrétnemu ich peniaze dal. Negatívom takéhoto princípu je nespravodlivosť, deformácia konkurencie a celkovo slabá životaschopnosť hospodárstva vrátane jeho schopnosti čeliť krízam . Dotácie dlhodobo nefungujú, na čo existuje množstvo konkrétnych príkladov.

Veľmi poctivo však všetky negatívne zmeny sledujem a zapracovávam ich do ekonomického programu Agenda 2020. Aby sme nestrácali čas, keď sa dostaneme do vlády. V prípade rušenia hlúpych pravidiel a zákonov čas hrá totiž veľkú rolu. Tie hlúpe pravidlá totiž istým skupinám vyhovujú. Keď sa mi vyskytne príležitosť mať z exekutívnej pozície na tieto procesy vplyv, budem konať rýchlo, kým sa voči pozitívnym zmenám pre spoločnosť stihne sformovať odpor privilegovaných jednotlivcov.