Juraj Miškov: Koniec srandy!

BRATISLAVA / Schluss mit lustig! Takto zvykol hovoriť môj prvý rakúsky šéf, keď chcel upozorniť na vážnosť situácie a upriamiť smerovanie debaty na podstatu problému.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Juraj Miškov, predseda strany SKOK – Európski liberálni demokrati a bývalý minister hospodárstva.

Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker predstavil pri príležitosti 60. výročia od založenia Európskej únie päť možných scénarov, ktorými sa môže uberať Európska únia v budúcnosti. Šéfovia vlád Nemecka, Talianska, Španielska a Francúzska – takzvaná “silná štvorka” Európskej únie – vzápätí zareagovali spoločným vyhlásením z Versailles o podpore jedného zo scénarov, ktorý hovorí o viacrýchlostnej Európe.

Žiaľ, zo strany slovenskej vlády sme stále nepočuli jednoznačnú predstavu o budúcnosti Európskej únie a Slovenska. A ani opozícia, s výnimkou slovenských fašistov, nemá jasnú predstavu o scénari, ktorý by mal byť tým našim. Napriek tomu, že ide o najzásadnejšie rozhodnutie, ktoré výrazne ovplyvní budúcnosť Slovenska. Niektorí poslanci snívajú sen o vystúpení Slovenska z EÚ a národnom štáte, iní by uprednostnili rýdzo obchodnú úniu bez eurofondov a smerníc, ďalší hovoria o celkovom zúžení kompetencií Únie.

V parlamente dnes zúfalo chýba politická sila, ktorá by sa jednoznačne a bez vyhýbania postavila za scénar viacrýchlostnej Európy a hovorila o nevyhnutnosti silnejšej integrácie Slovenska v rámci EÚ. Aj napriek odporu ostatných východoeurópskych krajín či obáv zo straty časti (zväčša rusofilného) voličstva. Pritom si treba povedať, že viacrýchlostná Európa je dnes už beztak realitou. Nie všetky členské krajiny EÚ sú členmi jednotnej menovej únie a nie všetky členské krajiny sú členmi spoločného schengenského priestoru. Slovensko patrí do elitného klubu najrýchlejších členov EÚ, na rozdiel od našich susedov z Vyšegrádskej štvorky, ktorí nie sú súčasťou eurozóny a do dnešného dňa nezaviedli na svojom území Euro.

Preto je zásadné a kľúčové, aby zo strany vlády a parlamentu čo najskôr nahlas zaznelo, či chceme aj naďalej patriť k skupine najrýchlejších alebo sa zaradíme do pelotónu pomalších. Inými slovami, či chceme v budúcnosti sedieť pri stole radšej s Angelou Merkelovou alebo Viktorom Orbánom.