Vtáka poznáte po perí, Tománkovcov po Kočnerovi a Tóthovi

Novinári tomu hovoria „medová pasca“. V drsnejšom žargóne policajtov a siskárov „chytajú chlapa na prcačku“. Podhodia mu maloletú a nafotia ho pri tom. Potom už bude robiť, čo od neho chcú - kradnúť, podvádzať, donášať na vlastnú rodinu. Čokoľvek. Skončiť v base za pedofíliu je oveľa horšie ako smrť. Zdá sa, že Boris Kollár si práve rezko vykračoval do takéhoto klepca. Zachránilo ho, že Natália Blahová rozpútala škandál. Dobre rozbehnutý internetový flirt nedorazil do úspešného vrcholu.

Chytať do „medovej pasce“ akurát Borisa Kollára by bol trochu bizarný počin, ale malo by to aj istú logiku. Pôsobí ako ľahká obeť. A je to poslanec národnej rady, šéf strany. Má moc aj vplyv. Aj sa ho pokúšali dotlačiť, aby ich zneužil. Celkom jednoznačne to vyplýva z komunikácie, ktorú napokon sám dal k dispozícii. Čo z nej rozhodne nevyplýva, je jeho previnenie. Ani len morálne. Kollár nikdy netvrdil, že nie je promiskuitný. Naopak, práve na kŕdli matiek húfu svojich detí si vybudoval značku.

Kollárova pozícia v tejto kauze je jasná. Otázky vyvoláva druhá strana. Otázky, na ktoré ani nechcete počuť odpovede, ak nie ste práve nalačno.

Začnime otázkou, ako mohla chovankyňa Čistého dňa nerušene flirtovať s Kollárom cez internet? V zariadení, ktoré môžete pokojne nazvať väzením pre problémové decká? Lebo veď dobre, istá miera tolerancie tam existuje – napríklad súlož s terapeutom je možná, ak je na rozlúčku. Ale internet pre chovancov? Nekontrolovaný? Možno za odmenu... ale to sa naozaj ani nepýtajme, za čo.

Človek navyše nemusí byť odborníkom na textovú analýzu, aby mu bolo jasné, že osoba, ktorá s poslancom flirtovala, nie je tá istá, ktorá naňho tlačila, aby sa postavil za vedenie „zariadenia“. Dievčatko, ktoré sa pýta, či je už „mojenko domenko“ nemôže byť ženou, ktorá ho opraví, že „Blahová je SaS“, nie OĽaNO a Kollár že s ňou predsa sedel na káve.

Ale dobre, nebuďme paranoidní, vždy je možné, že dospeláci len chceli využiť, čo decko náhodou ulovilo.

Omnoho desivejšie sú prakticky všetky uveriteľné odpovede na otázku, prečo Zuzana Tománková Miková pred tlačovkou, na ktorej obvinila Kollára že flirtoval s jej chovankyňou, miešala kávičku s Mariánom Kočnerom a Petrom Tóthom. Je holým faktom, že v pozadí prípadov uverejnenia dôvernej komunikácie celkom bežne figuruje Kočner. Mohlo by mu azda aj lichotiť, keby sme ho nazvali majstrom indiskrétností a skúseným odborníkom na kompromitáciu. Keby si otvoril oficiálnu poradenskú firmu, vydierači by sa o jeho služby pobili.

Peter Tóth je zasa bývalým riaditeľom kontrarozviedky SIS. Na tento závratne vysoký post sa dostal prakticky na druhý deň po tom, čo prestal byť novinárom . Ak to fakt nebol špiceľ nasadený do redakcie, je taký dobrý, že bolo hriechom vykopnúť ho a prijať zákon, ktorý tajným službám zakazuje verbovať novinárov. Bez dostatku informácií nie je možné rozhodnúť, či je Tóth špičkový špiceľ alebo len talentovaný podliak. No akákoľvek kladná úloha, ktorú mohol v tejto kauze zohrať, je mimo pásma uveriteľného. Zla by dokázal narobiť veľa, keby chcel.

Najdôležitejšou otázkou napokon nezostáva, či Kollára lákali do pasce cielene, alebo Tománkovci iba využili situáciu a kontakty na pochybných ľudí. Podstatnou otázkou je, či bol Kollár jediný.