Robert Fico si kope svoj vlastný hrob

Stačil jeden dobre urobený film a zrazu by ľudia naozaj chceli, aby Mečiarove amnestie prestali platiť. Tí istí ľudia, ktorým to bolo ešte pred mesiacom jedno. A hoci nie je jasné, prečo to vlastne nie je úplne jedno aj Robertovi Ficovi, jeho bypass nepochybne prešiel náročným záťažovým testom. Ako skúsený populista presne vie, že práve takéto iracionálne poryvy davu sa môžu stať politikovi osudnými. Bolo by na porazenie, keby únos prezidentovho syna po Mečiarovi spláchol do žumpy dejín aj jeho.

Amnestovať zločin, ktorý ešte ani nebol vyšetrený, je takým kopancom do ksichtu jeho obetí, aký by si nedovolil ani monarcha vládnuci z vôle Božej. Na to musíte byť buď choromyseľný, alebo Mečiar. Fico sa neštítil  túto obludnosť brániť, lebo vedel, že väčšina jej nerozumie. A väčšina asi nerozumie ani dnes - ale už cíti. Človek totiž nemusí poznať presné chemické zloženie hnedej kôpky, do ktorej stúpil, aby vedel, že to nebola čokoládová torta. Cíti smrad.

Sugestívne scény filmu o únose prebudili v ľuďoch empatiu. A v parlamente akurát ležal návrh na zrušenie amnestií. Keby ste dokázali byť empatickí aj k chudákovi premiérovi, teraz by ste sa kŕčovito rozvzlykali.

Fico je, našťastie, právnik. Vie, že zákon, ak dostane potrebný priestor, vždy spoľahlivo zvíťazí nad spravodlivosťou. Ak sa Ficovi podarí dostať rušenie amnestií na ústavný súd, vyžmýka z neho presne také rozhodnutie, aké bude potrebovať. V tomto okamihu má síce istých len šesť vykladačov ústavy, no už je jasné, že prezident bude musieť vymenovať aj tých, ktorých si premiér nechal navoliť na mieru. Ich najdôležitejšou kvalifikáciou je lojalita k Smeru.

Opozícia nemá o verdikte košického ústavného orákula žiadne ilúzie. Presne vie, ako to dopadne, ale je v pasci. Ak nepodporí vládny návrh, Fico na ňu ukáže prstom, že zmarila pokus o nastolenie spravodlivosti. Ľud sa bude mať na koho hnevať. Ak ho podporí, bude nakoniec za zlého ústavný súd. Ale až o nejaké dva mesiace, keď už emócie vyprchajú. A Fico bude za dobrého aj za múdreho. Síce vopred povedal, že je to nemožné, ale aj tak to skúsil.

Fico je zasa o krok pred opozíciou. Pretože dokáže kalkulovať aj celé dva ťahy vopred. Tri už nedá ani on.

Ústavný súd je pre bežného človeka pomerne málo zrozumiteľnou inštitúciou bez akéhokoľvek praktického zmyslu. Z občasných správ o jeho rozhodovaní si vytvoril hmlistý obraz ustanovizne, do ktorej si chodia politici merať svoju mužskú pýchu. Je to len ďalšia súčasť systému, ktorý na bežného človeka kašle. Systému, ktorý je mu zo dňa na deň protivnejší. Presne toho systému, ktorý stelesňuje Fico. Aj keby ten ústavný súd nedržal pevne v hrsti, stále ho budú brať ako Ficov ústavný súd.

Predseda strany a vlády si ešte stále nedokáže pripustiť, že už nie je spojencom malého človiečika proti arogantnej, asociálnej pravici. Žiadna tu nie je. Je tu len starý politický establišment, ktorý ľuďom splynul do jednej beztvarej hnijúcej masy a fašisti, ktorí sľubujú, že to svinstvo upracú. Každá jedna jama, ktorú kope Fico opozícii, sa veľmi ľahko môže stať jeho vlastným hrobom.