Jana Kiššová: 5 pohľadov na nezmysel s názvom "13. plat Andreja Danka“
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Andrej Danko sa nechal počuť, že má v talóne skvelý nápad – chce zákonom nariadiť 13-ty plat. Každý, kto pracuje u jedného zamestnávateľa aspoň rok, má mať nárok na kapitánsky plat, oslobodený dokonca od odvodov.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.
Nuž, aj takto vyzerá zúfalstvo predsedu strany, ktorej preferencie klesajú, jeho popularita tiež, a tak ostáva len zabojovať v súťaži o najväčší populizmus. Súťaž je náročná, konkurencia v Robertovi Ficovi veľká, a tak sa vyťahujú silné kalibre zo série „vlaky zadarmo“. V tejto súťažnej disciplíne bolo zdvihnutie mandlí nenávideným podnikateľom vždy úspešnou stratégiou. Často sa pri nej zabúda, že o ekonomických princípoch sa nehlasuje, tie sú dané.
Predseda SNS samozrejme nezabudol svoj návrh aj „odborne“ zdôvodniť: „Chceme, aby sa v Slovenskej republike dôsledne uplatňoval princíp zásluhovosti a výkonu“. Takže výkon a zásluhovosť. Každý jeden zamestnanec, bez ohľadu na výsledky svojej práce, kvalitu, výkon, zásluhy, produktivitu, aktivitu, má mať zákonom garantovanú odmenu – trinásty plat.
Ale poďme sa pozrieť, čo by to okrem návratu k prvkom centrálne riadenej ekonomiky a absolútnej štátnej regulácie príznačnej pre časy komunizmu, znamenalo v praxi.
Vychádzam z toho, že každý podnikateľ, ktorý má záujem na prosperite svojho biznisu, by rád platil ľuďom gigantické platy. A taký, ktorý na to má, im už dnes platí aj trinásty plat. Má na to zištné dôvody: mal by pokoj od nespokojných ľudí, mal by v tíme tých najkvalitnejších a nemusel by riešiť fluktuáciu, ktorá je príliš drahá. No platí im len toľko, koľko vzhľadom na ich pridanú hodnotu a prosperitu firmy môže.
1. Čo by spravil podnikateľ chytrák?
Podnikateľ chytrák bude chcieť v maximálnej možnej miere šetriť náklady. Ak zároveň patrí medzi tých, ktorí trinásty plat ľuďom nedáva, jedno či preto, že nemôže alebo nechce, ani im ho dávať nebude. Takýto chytrák ľuďom zníži plat na minimum a zvyšok dohodnutej ročnej mzdy im „doplatí“ v trinástom plate. Ľuďom nedá nič naviac, no z časti vyplatenej mzdy ušetrí odvody. Vyrieši ešte aj potenciálny problém ľudí s cash-flow a trinásty plat im bude vyplácať formou zálohy po celý rok. Výsledok? Ľudia nič nestratia (no ani nezískajú) a štát stratí časť z príjmu z odvodov.
2. Čo spraví podnikateľ s nízkou pridanou hodnotou?
Model „chytráka“ nie je možné uplatniť v prípadoch zamestnancov s nízkou pridanou hodnotou. Teda tam, kde sú nízke mzdy a rozdiel medzi reálnou a minimálnou mzdou je veľmi nízky. Toto je najzraniteľnejšia skupina. Výsledok? Tu sú možné viaceré scenáre. Zamestnávateľovi, ktorý bude chcieť podnikanie za každú cenu zachovať, neostane iné, ako týchto ľudí tlačiť do živností alebo presunúť do čiernej ekonomiky. V tomto prípade stúpnu náklady štátu a znížia sa jeho príjmy. Tí, ktorí majú s takýmto postupom problém, možno svoje podniky zavrú, lebo to neutiahnu. Štát stratí v obidvoch prípadoch.
3. Ako dopadne podnikateľ v silnom konkurenčnom boji?
Mnohí to možno s kapitánskou mzdou aj skúsia, no táto navýši ich náklady, ktoré premietnu do cien. To je pre výrobcov zlá správa, pretože ich konkurencieschopnosť na medzinárodnom bojisku klesne. Toto môže viesť k zníženému predaja, k prepúšťaniu a možno k zatváraniu podnikov. Umelé zvyšovanie mzdových nákladov spôsobí, že sa začnú potápať podniky, ktoré z rozličných dôvodov nedosahujú v hospodárení rezervy. Štát bude aj tu stratový.
4. Ako dopadne štátna správa?
Aby nedošlo k diskriminácii, ktorú naša ústava vylučuje, bude nutné trinásty plat garantovať všetkým, teda aj pracovníkom štátnej správy. Andrejovi Dankovi sa tu preto nepodarí zariadiť, aby jeho populizmus zaplatili len zlí podnikatelia. Štátna správa síce nebude mať problém s bojom o prežitie kvôli navýšeným nákladom. Tie si nechajú preplatiť zo štátneho rozpočtu. Teda z peňazí, ktoré sa vyberú na daniach od pracujúcich a podnikajúcich. Presne z tých, ktoré by mohli byť použité v zdravotníctve, školstve alebo na výkon iných verejných statkov. Toto bude pre štát obrovská strata.
5. Čo byrokracia?
Bez ohľadu na charakter práce, podnikania, pridanú hodnotu zamestnancov a postoja zamestnávateľa, všetkým bez rozdielu stúpne administratívna náročnosť vyplácania miezd. Teda čas na byrokraciu a s tým spojené náklady, ktoré tiež niekto zaplatí.
Neexistuje nikto okrem predsedu Danka, kto by takýmto návrhom získal. Nech to znie akokoľvek atraktívne, nezískajú nič zamestnanci, zamestnávatelia a určite nezíska štát.
Páni populisti nepochopili zriadenie, v ktorom už zopár rokov žijeme. Cenu práce neurčujú kapitáni ani plukovníci. Ale trh. Rozloženie mzdy na počet výplat je irelevantný. Pripomína detský vtip:
„Chcete tú pizzu nakrájať na štyri alebo osem kusov?“
„Rozkrájajte ju len na štyri, osem by som nezvládol!“
Každý, kto tomuto vtipu rozumie, rozumie aj nápadu o 13-tom plate.