Veľa šťastia, tetka Británia! Budeš ho potrebovať

Theresa May ohlasovala začatie brexitu akoby to bola deklarácia nezávislosti. Ktovie, stará pani to tak možno naozaj cíti. Cítila sa tak už nejedna manželka, keď požiadala o rozvod. Už má premyslené ako urvať čo najväčší podiel zo spoločného majetku. Deti zostanú u nej, to je jasné. Všetko bude ako doteraz, len bez otravného chlapa. Čiže oveľa lepšie.

Ohrdnutý partner, ak má rozum, nebude strácať čas úvahami, ako to s jeho ex asi dopadne. Bude dúfať, že dobre. Aby sa mu nevrátila s plačom, až sa mu to bude najmenej hodiť. Lebo tetke Británii by sa to veru stať mohlo.

Ostrovné kráľovstvo dúfa v dobrú dohodu, ktorá by mu umožnila neobmedzený prístup na jednotný trh Európskej únie, a zároveň by väčšine z jej 27 členov obmedzila prístup na jeho vlastné trhy. Pretože doteraz to tak predsa fungovalo. Británia mala ohromné množstvo všemožných výnimiek a privilégií. No iba do okamihu, kým mohla Európu vydierať, že z nej odíde. Brusel okamžite po aktivácii článku 50 vyjasnil, že nečlen EÚ nemôže mať ani také práva ako člen, nieto ako Británia v súčasnosti.

Je možné, že Británii sa nepodarí dosiahnuť ani len zlú dohodu. Bude ju totiž musieť odsúhlasiť všetkých 27 členských štátov. Vyjednávačská nočná mora. Nepredstaviteľné množstvo navzájom nezlučiteľných záujmov, ktoré sa budú násobiť.

Ešte horšie bude, až sa brexit stane predmetom vnútropolitického boja u jednotlivých členov únie. Vezmite si len také Poľsko, ktoré zúfalo potrebuje do Británie exportovať Poliakov. Principiálny postoj k voľnému pohybu pracovnej sily, ktorý je pre Britov absolútne neprijateľný, raz môže v Poľsku vyhrávať voľby.

Bude nám chvíľami ťažko a za tetkou Britániou trochu aj smutno. Treba povedať, že jej príspevok do spoločnej domácnosti, nielen ekonomický, ale predovšetkým kultúrny, bol naozaj mimoriadny a veľkorysý. Jazykom rozvodu povedané – od zajtra si sami perieme, žehlíme, žerieme len párky a paštéty, budeme mať doma špinu a prestane tu byť útulne. Prídeme o časť majetku. Rozvod bude určite drsný a špinavý. Ale je to jej rozhodnutie, musíme ho rešpektovať, nemá cenu fňukať. Pozrime sa na to radšej z tej lepšej stránky.

Theresa May, keď ohlasovala začatie brexitu, deklarovala aj našu nezávislosť od Británie. Tá totiž politicky ťahala úniu na dno. Keby s nami naďalej pobývala v spoločnej domácnosti, nemali by dnes Nemci s Francúzmi, Talianmi a Španielmi šancu plánovať viacrýchlostnú Európu. Kto chce viac, môže robiť viac. Svitá nádej, že každopádne sa zachová aspoň civilizované tvrdé jadro Európy integrované do superštátu, ktorý zostane veľmocou a globálnym hráčom. Británia by nemohla dopustiť aby zostala mimo, a zároveň by urobila všetko pre to, aby nemusela robiť viac, ako doposiaľ.

Kto si radšej potrpí na svoju suverenitu a národné záujmy, bude môcť slobodne zostať kdesi na polceste medzi Bruselom a Londýnom. Aj to bude mať, samozrejme, svoje výhody. Spomalené štáty na periférii si budú môcť ponechať svoje hodnotné národné špecifiká ako je korupcia, vykrádanie verejných zdrojov, nevymožiteľnosť práva, arogancia moci a utláčanie menšín. Zníži sa tým tlak na vystúpenie zo spolku. Ich občania, ktorí si nemyslia, že národ je viac ako rozum, aspoň budú mať kam odísť.

Briti to šťastie asi mať nebudú. Veľa šťastia, priatelia z ostrovov! Budete ho potrebovať.