Ľubomír Galko: Stratili sa vraj granáty – máme sa báť?

"Pri výdaji materiálu v Muničnom sklade ozbrojených síl v Trenčíne – Kubrej bolo zistené, že v sklade chýba istá časť materiálu. Preto bola okamžite nariadená inventarizácia a zriadená vyšetrovacia komisia, ktorá preveruje skutkový stav. Nechceme, aby vznikla panika, preto budeme informovať až keď budeme mať relevantné závery. V prípade, že sa potvrdí pochybenie, vyvodíme zodpovednosť.“

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.

Takúto tlačovú správu zaslalo ministerstvo obrany 31.03.2017. Na prvý pohľad komunikačný posun oproti minulosti, ktorý by bolo možno dobré aj oceniť – ministerstvo informuje. Avšak potom, ako si prečítame text ešte raz, treba povedať, že lepšie by v tomto prípade bolo, keby ministerstvo žiadne vyhlásenie radšej nevydalo. Aký „materiál“ to bol, že vyžaduje tlačovú správu? No a slovné spojenie "Nechceme, aby vznikla panika…“ je dobré akurát tak na to, aby "panika“ vznikla. A keď už nie panika, tak aspoň konšpirácie alebo dohady.

Podľa informácii, ktoré sa dostali aj do médií, má ísť o debničku granátov (rezort odmietol tieto informácie potvrdiť). Tu je problém číslo jedna. Ak sú schopní zistiť túto skutočnosť v tak krátkej dobe redaktori komerčnej televízie, bolo by správne zo strany ministerstva informovať verejnosť poctivejšie a viac. Nielen o druhu a počte „materiálu“ ktorý sa stratil, ale aj o krokoch, ktoré ministerstvo robí, a tiež o tom, čo všetko sa môže stať a čo robiť, aby sa to nestalo. 

Tri scenáre straty

• Vlámanie a krádež páchateľom z externého prostredia – najmenej pravdepodobný scenár. Muničné sklady OS SR sú strážené a sú tam nastavené určité vnútorné mechanizmy a zabezpečenia, ktoré pravdepodobnosť takéhoto scenára znižujú. Vylúčiť ju však celkom nemožno.
• Sabotáž a krádež zamestnanca "z vnútra“– viac pravdepodobný scenár. Zamestnanci dokonale poznajú systém uskladňovania aj systém internej kontroly a ak sa nejaká čierna ovca s úmyslom kradnúť nájde, skôr nájde spôsob, ako tento vnútorný systém kontroly a skladovania prelomiť .
• Chyba v evidencii – najpravdepodobnejší scenár – a ak vyšetrovanie ukáže, že to bolo naozaj tak, najviac by sme sa mu všetci potešili. Munícia mohla byť niekde presúvaná buď k uskladneniu (v tom prípade by sa inde objavila ako "nadstav“, čo by mala zistiť terajšia kontrola alebo bola z likvidovaná -napríklad preto, lebo jej vypršala životnosť a zlyhala evidencia.

Ako lepšie strážiť alebo nešetrime na nesprávnom mieste

V súvislosti s týmto prípadom je potrebné sa zamyslieť nad jednou vecou, a to je stráženie takýchto kritických objektov, resp. objektov s vysokým stupňom dôležitosti. Šetrenie v rezorte obrany a neustále kresanie jeho rozpočtu dospelo do takého stavu, že sa šetrí prakticky na všetkom. Objekty MO strážia civilné služby, vyberané na základe súťaží, kde prakticky jediným kritériom je čo najnižšia cena. Tak to potom aj vyzerá – objekty strážia častokrát agentúry zamestnávajúce dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ide o administratívne budovy, kancelárie, prázdne kasárne alebo muničné sklady. Lebo to je najlacnejšie.

Zrejme nastal čas  zamyslieť sa aj nad tým, či by si vytipované objekty nemali strážiť vojaci sami. Iste, bude to drahšie, lebo plat vojaka je vyšší ako plat SBS-kára dôchodcu. Ale bezpečnosť niečo stojí a obzvlášť v dnešnej turbulentnej dobe, plnej terorizmu. S bezpečnosťou  nie je možné hazardovať. Ako zmysluplné sa javí vyčleniť na tieto úlohy príslušníkov Vojenskej polície. Keď môžu zdvíhať rampu na MO na Kutuzovovej ulici, môžu určite strážiť aj sklady. Druhou možnou alternatívou je mať v zmluvných podmienkach s civilnými SBS, že môžu na stráženie určitých objektov vysielať napríklad len bývalých príslušníkov Ozbrojených zborov (bývalí vojaci, policajti, hasiči…), ktorí spĺňajú určité vekové, fyzické aj psychické parametre.

Nech by sme sa rozhodli pre ľubovoľný variant, zrejme sa zhodneme na tom, že je životným záujmom Slovenska mať zbrane a muníciou dokonale zabezpečené a pod maximálnou kontrolou – aby sme sa nemuseli báť. Dnes to tak evidentne nie je.