Ak sa chce stať Beblavý lídrom, ostane z neho len druhý Procházka

Občianske hnutie Progresívne Slovensko sa ešte nestihlo stať politickou stranou a už sa vlastne rozpadá. Dalo sa to čakať od okamihu, keď Andrej Kiska oznámil, že iné ako prezidentské ambície v politike nemá. Po desaťtisícovom pochode proti korupcii Miroslav Beblavý zrejme nadobudol pocit, že čas dozrel, ulica potrebuje mesiáša a oznámil založenie vlastnej strany, spolu s ostatnými parlamentnými renegátmi.

Beblavý je inak na slovenské pomery naozaj výnimočný. Predovšetkým je nesmierne pracovitý. Ak narazí na problém, do hĺbky ho študuje. Hľadá naň poctivé riešenie, ktoré nie je vždy spektakulárne, no býva funkčné. Mať v parlamente 149 Beblavých, chodili by sa k nám Škandinávci učiť, ako sa má dobre spravovať krajina. No keby ich tam bolo 150, utopili by sme sa v chaose. Ľubovoľný počet Beblavých by totiž potreboval aspoň jedného lídra, ktorý by ich dokázal koordinovať, dať im nejakú víziu a niekam ich reálne doviesť.

Beblavý môže byť právom frustrovaný, že nemá lídra, ktorému by mohol uveriť a ktorý by mu vytvoril priestor na sebarealizáciu. Ale nemal by zopakovať chybu svojho posledného lídra. Radoslav Procházka bol totiž tiež výnimočný poslanec. Rovnako poctivý, čestný a odborne zdatný. Z vynikajúceho zákonodarcu urobila neschopného klamára až každodenná stranícka práca.

V súčasných reálnych slovenských podmienkach prakticky neexistuje spôsob ako založiť politickú stranu a ochrániť ju pred kolonizáciou zúfalcami, ktorí budú dúfať, že im poslúži ako výťah k moci. Ešte aj Kotleba má svojich uhríkov, pričom jeho strana je jediná, ktorá nie je spolkom náhodných oportunistov, ale zberbou úprimne veriacich fašistov, nacistov, neoľudákov a rasistov. Úspešne viesť štandardnú politickú stranu znamená aj vyvažovať protichodné a často celkom nelegitímne osobné záujmy v jej vnútri. Vyžaduje to morálne kompromisy, ktorých slušní ľudia nebývajú schopní. Buď ich odmietnu a strana sa im rozpadne, alebo to skúsia a dopadnú ako Procházka.

Beblavý možno dúfa, že by sa mohol stať spasiteľom mladých ľudí, ktorí ukázali pozoruhodnú schopnosť mobilizovať nielen svoju vlastnú generáciu. Treba však dúfať, v záujme tejto krajiny, že na formujúcom sa študentskom hnutí nebude môcť parazitovať žiaden súčasný politik. Ani Beblavý. Je síce tým lepším, čo slovenská politika vygenerovala, no je súčasťou problému, nie jeho riešením. Patrí k politickej elite, ktorá doviedla túto krajinu do politického a  morálneho krachu. Fašisti v parlamente? To je zásluha celej generácie, ktorá je dnes pri moci, bez ohľadu na osobný vklad jednotlivcov.

Beblavý sa môže prihlásiť do služby mladým ľuďom, ktorí sa práve začínajú zaujímať o osud krajiny, v ktorej by mali prežiť svoje životy. Ale nemôže ich viesť. Ak budú chcieť pomoc v nejakej konkrétnej veci, treba im ju poskytnúť. Ale vedenie už treba nechať na nich.