Fico vymäkol, likvidujú ho jeho vlastní ľudia

Zbavovať Matoviča mandátu nepomôže. Aj keby zlého klauna slovenského zákonodarstva dokázal vypratať z parlamentu, Fico tým nezakryje svoju neschopnosť upratať si po sebe vlastnú špinu. Nedá sa, samozrejme, uveriť, že Matovič každý boží deň vozil svoju mamu 600 kilometrov na bratrancovom aute. Je omnoho ľahšie uveriť, že okrádal štát. Ba čo horšie, že ho okrádal trápne malicherným spôsobom. No práve preto by nenakradol ani na cenu záchodu v byte, ktorý si od Bašternáka prenajíma Fico.

Na Matoviča je vlastne škoda strácať čas. Do parlamentu sa doterigal na Sulíkovom chrbte, ale okamžite z neho zosadol a kopol tam, kde by naozajstný osol mal chvost. Viac o ňom vedieť nepotrebujete. To je on. Chytrý ako opica.  A má aj také maniere i morálku. Volič ho vrhá do parlamentu namiesto skazených vajec, zhnitých paradajok a výkalov. Práve preto, aby s ním ostatní poslanci museli žiť a bolo im z neho zle.

Ficovi nepomôže ani to, keď sa Gašpar začne tľapkať po pleci, že zasa raz prichytil niekoho s drobným úplatkom. Je to práca policajtov, dostávajú za ňu plat. Robia ju zle, výsledky majú mizerné. Nech sa Gašpar vráti na  tlačovku, keď bude mať na stíhanie korupcie štatistiku. S veľkými číslami, veľkými sumami a veľkými menami. Alebo až bude chcieť oznámiť, že vyzlieka policajnú uniformu a končí.

To, že sa Kaliňák a jeho ľudia stále držia na svojich postoch, je už nepochopiteľné aj pri zohľadnení slovenských národných špecifík. Ministrovi vnútra sa totiž podarilo nemožné – tisíce ľudí vyšli na námestie a dožadovali sa jeho odstúpenia. Spontánne a slušne, bez účasti akejkoľvek politickej strany. Normálni nahnevaní ľudia, prevažne mladí. Nežiadali odstúpenie vlády, predčasné voľby ani stavanie šibeníc. Nemali nesplniteľné nároky. Žiadali len, aby z verejného života odišli Ficovi ľudia, ktorí úplne stratili dôveru.

Záruka, že energia davu zasa raz vyšumí do stratena, neexistuje. Ak študentom vydrží odhodlanie, môžu napokon spláchnuť celú Ficovu vládu. Že si je toho plne vedomý, je jasné z jeho mimoriadne kultúrnej reakcie na protest.  O obvyklý arogantný protiútok sa ani nepokúsil. Ukrutne sa musel zľaknúť. No na to, aby poslal Kaliňáka na mnohonásobne zaslúžený odpočinok, mu očividne chýba sila.

Nie je veľa krajín, kde by mohli policajti začať strieľať na služobné auto podpredsedu parlamentu. Naozaj nie, ani omylom. Systém je nastavený tak, že to vylučuje. Keby sa tak predsa stalo, minister vnútra by vo väčšine krajín sveta okamžite odstúpil. V tej hŕstke naozaj vyspelých, kde hanba zabíja, by si vpálil guľku do hlavy. Ale sme na Slovensku, my sme tu chápaví a láskaví. Nečakáme, že niekdajší korunný princ vládnej strany odíde s hanbou.

Po proteste mal ale Kaliňák jedinečnú príležitosť odísť so cťou. Predstavte si ho, ako so svojou povestnou charizmou vysvetľuje, že hoci je úplne nevinný, nechce byť zdrojom napätia v spoločnosti a ide si niekam do tepla užiť peniažky našetrené z výplaty. Na chvíľu by dokonca mohol vyzerať ako charakterný chlap. Zdá sa však, že Kaliňák je hlboko zažratý do Ficovej kože a nebude ho odtiaľ možné dostať ani drôtenkou. Obraz šarmantného hochštaplera sa vytráca a niekdajší „Feši“ klesá na úroveň Trnku či Harabina.

Dobre, to sa stáva. Dá sa to pochopiť.

Čo sa pochopiť nedá, je Ficova bezmocnosť. Normálne sa díva, ako Kaliňák a jeho kamaráti likvidujú jeho celoživotné dielo. Preferencie strany klesajú, fašisti už sedia v parlamente, opozícia len impotentne preberá ich nenávistnú agendu, mentalitu ľudí postupne ovláda kremeľská propaganda, dvojrýchlostná Európa nás môže kedykoľvek zaradiť k Maďarom, Poliakom a ostatnému toxickému odpadu západnej civilizácie, začína sa búriť ulica. A Fico nedokáže dať do laty ani vlastného podriadeného. Vymäkol. Zoslabol. Končí. Neexistuje taký politický bypass, ktorý by ho dokázal zachrániť. Politicky je už mŕtvy, len si to ešte odmieta priznať.