Veľká trollia žranica na mediálnej učňovke v Trnave

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave nechá na svojej konferencii vystúpiť aj vydavateľa konšpiračných teórií, hoaxov a ruských dezinformačných kampaní Tibora Rostása. Lebo však ani veda nemusí byť suchopárna nuda. Môže byť aj veselá, zábavná a alternatívna. Dekanka Dana Petranová sa teší na búrlivú diskusiu, no odmieta uplatňovať cenzúru pod tlakom novodobých inkvizítorov. Tak to napísala.

Celé by to vlastne nestálo za zmienku. Pokiaľ nezačnú na lekárskych kongresoch prednášať mastičkári, homeopati a zariekavači, o nič nejde. Ak chce masovokomunikačné učilište v Trnave vychovávať budúcich pracovníkov v mediálnej oblasti, škola by mohla dbať na svoju povesť v mediálnom prostredí aspoň do tej miery, aby jej výučný list nebol na trhu práce priamo hendikepom. Lebo bohvieakú váhu beztak nemá. To je ale problém študentov. Ak doposiaľ nezistili kde študujú, teraz už nebudú mať výhovorku.

Úsmevná absurdita je ale výbornou príležitosťou vysvetliť, prečo s ľuďmi ako Rostás nemá zmysel diskutovať. Trollovia sú tu s nami od internetového praveku. Objavili sa už v ére diskusií pod článkami prvých spravodajských portálov. Existoval jediný spôsob, ako sa ich zbaviť – nechať ich zomrieť od hladu - čiže na nezáujem ostatných diskutujúcich. Nereagovať. „Nekŕmiť trolla.“

S ľuďmi z konšpiračných médií nemá mediálna komunita ako diskutovať. Nemá s nimi žiadnu spoločnú komunikačnú platformu. Účastníci konferencie sa budú pokúšať používať vecné argumenty. Rostása však fakty zaujímať nemusia. Nezaujímajú totiž jeho publikum. Jeho čitateľ nemá s akademickou ani mediálnou obcou spoločný jazyk. Pohybuje sa v odlišnej paradigme. Namiesto vedenia má vieru. Veda je preňho rovnako záhadná ako mágia. A čary sľubujú viac.

Rostásov svet je zaujímavejší, farebnejší, dobrodružnejší a hlavne dostupnejší, ako náš. Skúmanie a pochopenie jeho vesmíru nevyžaduje nijaký intelektuálny vklad. Je ľahko zrozumiteľný a vzrušujúco záhadný zároveň. Môžete sa v ňom dopracovať k najvyššej múdrosti v priebehu desiatich minút a celkom zadarmo. Stačí si prečítať článok na správnom portáli. Je to akoby vo vašej obľúbenej trafike za 20 centov predávali kameň mudrcov. K cigaretám grátis, namiesto zapaľovača.

Je to učebnica matematiky verzus Harry Potter.

A teraz si predstavte ako sa pokúša fyzik obhájiť teóriu strún pred obecenstvom, ktorého celé vzdelanie pochádza výlučne zo štúdia J. K. Rowlingovej. Musí do neprípustnej miery zjednodušovať pred každým, dokonca aj racionálnym a vzdelaným kolegom z iného vedeckého odboru. Ani ten neovláda matematický aparát, ktorým je možné teóriu strún skúmať, alebo o nej vôbec uvažovať. Aj špičkový biológ napokon musí teoretickému fyzikovi iba uveriť. Nedokáže porozumieť jeho jazyku, ktorým je matematika. Nemá kompetenciu hodnotiť jeho dôkazy. Nemajú spoločnú komunikačnú platformu.

Pokúšať sa Rostásovmu publiku vysvetliť postoj mediálnej obce je prakticky nemožné, pretože mu na pochopenie vašich argumentov chýba kompetencia. Muselo by uveriť, čiže by ste mu museli ponúknuť niečo atraktívnejšie a ešte jednoduchšie ako jeho terajší proroci.

Rostás to, samozrejme, vie. O diskusiu mu nejde. Vie, že keď sa doňho pustí akademická obec na odbornej konferencii, urobia z neho retardovaného somára. S alzheimerom a po lobotómii. Požiarnou sekerou. Je mu to jedno. Jeho čitateľ na to nikdy nepríde. Zostane len mediálny odkaz, ktorý bude guru šíriť: nie som šarlatán, univerzity ma pozývajú na svoje konferencie, aby som im zjavil pravdu.

Nie je na tom nič prekvapujúce. Rostás je neúspešný hudobník, ktorý sa uchytil ako propagandista. Robí si svoju prácu a robí ju dobre. Otázne je, čo vlastne robí dekanka Petranová?