Fico sa stane režisérom nevtipnej tragikomédie s kapitánom Dankom

Požiadavka opozície odvolať Andreja Danka z postu predsedu národnej rady je absolútne legitímna. Či už bola za kontrolou poslaneckej pošty zlovôľa alebo len nebotyčná tuposť, kapitán parlamentu sa ňou definitívne diskvalifikoval. Keby v tomto okamihu existovala k vláde nejaká príčetnejšia alternatíva ako rôzne odtiene hnedej, azda by si aj zaslúžil poďakovanie. Dostal Roberta Fica do mimoriadne nemožnej situácie.

Že sa bude opozícia hádzať o zem na ďalšej mimoriadnej schôdzi parlamentu, premiéra trápiť nebude. Inštitút odvolávania nadužíva pravica v takej miere, že verejnosť už voči nemu dočista otupela. Teraz, keď je úplne namieste, nebude nikoho zaujímať ani len rozprava. A iný výsledok zo schôdze nebude, pretože ani samotní navrhovatelia nečakajú, že by mohli v hlasovaní uspieť. Parlamentná matematika nepustí.

Fico by nepochybne s rozkošou vrazil topánku do miest, kde Dankov chrbát prechádza do ešte menej vábnych partií, no nemôže si ten luxus dovoliť. Jeho úlohou je vládnuť, a to môže len v koalícii. Keby išlo o niekoho z Dankových ľudí, zrejme by si od neho vymohol exemplárnu popravu vinníka. Veľmi by to teraz celej koalícii pomohlo. Ale kapitán je šéfom svojej strany. Keby sa s ním Fico rozhádal, koalícia by sa rozpadla. Bude sa musieť Danka verejne zastať. Veľmi nepríjemné.

Keby bol Danko štandardný zloduch, ktorý toho veľa ukradol a teraz to prasklo, nebol by to taký veľký problém. Jánošíkovská tradícia je u nás živá. Krádež je zločin, no nie je to hriech. Môžu vás za ňu potrestať, no nemáte sa za čo hanbiť. Zlodejovi budú mnohí závidieť, nikto však neodmietne jeho platbu kradnutými peniazmi.

Fico dokázal fungovať aj s takými problematickými partnermi ako Mečiar a Slota. Pretože nech boli akokoľvek odporní, dávali si pozor, aby všetky flagrantné svinstvá spáchal biely somár, ktorého potom mohli oficiálne zmlátiť a vykopať od válova. Mali problémy s morálkou, nie s inteligenciou.

Obhajoba kapitána Tomtoma bude bolieť, pretože je to komická postavička. Nie vtipný, zlý klaun ako Matovič, ale taký ten smiešny šašo, ktorý sústavne padá na hubu a vypúšťa pri tom vetry. Ján Ľupták, predseda Združenia robotníkov Slovenska, bývalý murár, Mečiarov podpredseda parlamentu a  koaličný partner, sa svojho času stal etalónom slaboduchosti v politike. Kam sa však hrabe jeho „určite k tomu možná pravdepodobne dôjde“. Popri Dankovi by pôsobil ako rodený rečník a štátnik.

Danko nie je objektom nenávisti. Ľudia ním prosto pohŕdajú. Smejú sa mu. Neberú ho vážne. Skončil najneskôr v okamihu, keď bozkával kapitánske výložky. Každý ďalší škandál je už len ďalšou neobratnou pointou v bláznivej paródii na politika, pri ktorej sa obecenstvo mrví pocitom trápnosti. A Fico bude zrazu režisérom celého toho fiaska. Keby ho to aj priamo nepoškodilo, rozhodne mu to nepomôže. Vyzerať smiešne je to najhoršie, čo sa politikovi môže prihodiť.

Premiér dnes azda aj ľutuje, že radšej nedoprial pravici vládnuť v koalícii s Dankom, keď už ho tak veľmi chceli. Dnes by sa tešil na predčasné voľby a štyridsaťpercentný zisk.