Fico by ešte dokázal pomôcť krajine. Mohol by odísť do invalidného dôchodku

Otváranie listov v parlamente bolo skôr produktom neobyčajnej hlúposti, než skutočnej zlovôle. Nikto to vlastne netajil. Ani to však nijako neznižuje mieru zhovädilosti otvárania a čítania cudzej pošty. Lebo že vulgarizmy nie je možné odlíšiť od korektného textu bez čítania, je jednou zo zákonitostí vesmíru. Žiadať odvolanie človeka, ktorý za toto raritne stupídne rozhodnutie nesie politickú zodpovednosť, je v podmienkach parlamentnej demokracie úplne primerané. Až keď sa koalícia rozhodla, že o tom nebude ani diskutovať, významne priblížila svoje štandardy k severokórejským.

Neodvolať Danka bolo pre Fica politickou nevyhnutnosťou. Nemôže si dovoliť prísť o koaličného partnera, padla by mu vláda. Premiér každým dňom viditeľne stráca politickú i ľudskú silu. V tomto okamihu by už ani nebolo hazardom staviť menšiu sumu, že Fico vládne naposledy. Každý jeden deň vo vláde má preto obrovskú cenu. V podnikateľskom pozadí Smeru nepochybne sú ľudia, ktorí by ju dokázali vyčísliť s presnosťou na centy.

Danko je ale pre Fica naozaj veľkým problémom. Z predsedu národnej rady a strany aj za triezva padajú také perly ducha, ktoré by Slota nedal ani so štyrmi promile. Aby ho niekto dokázal aspoň nenávidieť, musel by ho najprv zobrať vážne. Danko nie je zlý, ale smiešny. A smiechu sa Fico bojí viac, než ozbrojeného povstania. Nemohol pripustiť rozpravu, v ktorej by sa jeden z jeho dvoch kľúčových partnerov skoro určite ešte viac strápnil.

Na jednej strane je pravda, že opozícia nadužíva inštitút odvolávania spôsobom, ktorým ho úplne znevážil. No v okamihu, keď sa Fico rozhodol, že nepripustí ani diskusiu, vykročil na cestu, ktorá neomylne vedie do Kremľa. Z pohľadu demokratických princípov je to omnoho väčší problém ako otváranie pošty.

Opozícia nemá moc, iba hlas. Opoziční poslanci nedokážu presadzovať zákony a už vôbec nemôžu niekoho odvolať z funkcie. No keď ani nemajú mať možnosť zvolať schôdzu a opekať svojho vlastného predsedu na pomalom ohni za niečo, čo považujú za hrubé porušenie svojich práv, tak vlastne akoby ani neexistovali. Takto len robia štafáž Ficovej benevolentnej diktatúre.

Premiér má určite pocit, že to dobre vymyslel. Postavil sa s Dankom na tlačovku, kde zahral drsného chlapa, na akého je volič Smeru zvyknutý. Sľúbil nejaké milodary, ktorého od neho volič Smeru čaká a poopľúval lídrov opozičných strán, ale len tak neadresne, lebo by svoje tvrdenia naozaj nerád dokazoval pred súdom. Aj by bolo hlúpe, keby sa začali novinári pýtať Kaliňáka, že ako môže mafián sedieť namiesto basy v parlamente. Lebo podľa premiéra tam jeden taký je.

Nuž, pravda je taká, že keby dnes na Ficovom mieste stál premiér Kotleba a obhajoval by predsedu parlamentu Mazureka, nekonal by inak. A keď už budú chcieť ľudia voliť diktátora, ktorý zruší demokraciu a vráti Slovensko do šírej náruče matičky Rusi, zvolia si niekoho autentického.

Ak už Fico nedokáže pomôcť sebe a svojej strane, mohol by pomôcť aspoň tejto krajine. Dať jej aspoň férovú šancu. Trebárs taký odchod na invalidný dôchodok mu otvára vcelku dôstojný núdzový východ.